A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

24.KAPITOLA

Ja sa chcem rovno teraz ospravedlniť všetkým tým , ktorí milujú Harryho a ja tu z neho robím zlého otca. Odpusťte mi to :D :D. Som proste DracoLover a to len tak nezapriem.

Som pevne rozhodnutá. Dnešný rozhovor ma k tomu donútil. Nikto mi nebude zakazovať byť s tým, s kým chcem. Netuším síce, čo ma čaká potom, keď nás nájdu, ale stojí mi to za to. Celý zvyšok dňa sa snažím zdržiavať vo svojej izbe. Vychádzam len na záchod. Našťastie sa nikto z dospelých nesnaží so mnou komunikovať. Pred Rose sa tvárim, akože nič. Nesmie vedieť, čo chystám. Určite by bola proti. Čím bližšie je večer, tým viac som nervózna, ale aj tak stále rozhodnutá ísť. Napätá atmosféra u nás doma by sa dala krájať. Nechcela som síce vyjsť z izby, ale hlad ma premohol. Okolo 20:30 som zišla dole po niečo malé pod zub. Cítila som pohľady, ktoré na mňa mierili, ale ani ja a ani oni sme sa neodvážili nič povedať. Zobrala som si jogurt a bez jediného pohľadu na rodičov sa vrátila späť do izby. Okolo 22:00 som vošla do sprchy a už sa chystala spať. Rose bola už v posteli.

,,Neboj sa, všetko to dobre dopadne. Oni to časom pochopia," snaží sa ma podporiť Rose. Milo sa na ňu usmejem a poviem:

,,Kiežby si len mala pravdu."

,,Aj Albus sa kvôli tomu pohádal s vašimi, tak dosť brutálne," zašepká Rose, aby to nebolo nikde počuť.

,,To vážne?" smutne sa opýtam.

,,Áno, chcel ťa len brániť, ale vyšiel z toho ako ten drzý a dostal domáce väzenie," poznamená Rose.

,,To mi je vážne ľúto," povzdychnem a uložím sa spať. Iba sa tak teda tvárim. Srdce mi búcha ako o život a každých 5 minút sa pozerám na hodinky, či už je čas. Rose už zaspala, počujem to pravidelné dýchanie. Budem musieť byť veľmi opatrná, aby som ju pri balení nezobudila. Nemohla som sa baliť večer, pretože by si to všetci všimli.

Konečne je to u 00:00, čas začať sa baliť. Veľmi pomaly sa zodvihnem z postele a kráčam do kúpeľne. Vezmem len tie najzákladnejšie veci: kefku, šampón, sprchový gél a utekám. Uterák asi nebudem potrebovať, Scorpius hovoril, že tam je takmer všetko. V izbe opatrne vytiahne menší kufor a položím ho na posteľ. Hodím doň pár kusov oblečenia, ktoré budem určite potrebovať a samozrejme spodné prádlo. Čo najviac potichu sa snažím kufor zapnúť, keď v tom mi spadne na zem prútik. Okamžite sa pozriem na Rose, ale našťastie ju to nezobudilo. V tej chvíli si uvedomím, že ja nemôžem zobrať prútik zo sebou, pretože cez neho ma môže môj otec nájsť. Máme v ňom túto funkciu, keby náhodou niečo. Už som zbalená a oblečená, veľmi potichu vezmem kufor a smerujem von z izby.

,, Kam akože ideš?" započujem za sebou. Och, nie, to je Rose.

,,Ja? Nikam," snažím sa vyhovoriť.

,,Nikam? A čo je ten kufor?" nedá sa Rose.

,,Na záchod."

,,Na záchod s kufrom? Prečo mi klameš?" opýta sa vážne Rose. Bojím sa, že by mohla ísť za našimi. Musím jej povedať pravdu. Najskôr nechcem, ale potom jej poviem úplne všetko.

,,No ty si sa asi zbláznila," povie šokovane Rose.

,,Možno trochu, ale verím, že to zaberie," usmejem sa so strachom na ňu.

,,Neboj, nikomu nič nepoviem, ale keby sa niečo dialo, ozvi sa mi okamžite."

,,Áno, ozvem," poviem Rose a objímem ju. Potom jej ešte zamávam a tajne sa vykradnem z domu. Prejdem k prenášadlu a za malú chvíľu stojím pred Scorpiusovim domov. Prvé, čo mi udrie do očí je, že tam nestojí sám. Má pri sebe otca. Skoro odpadnem, ale keď si všimnem, že sa jeho otec usmieva, trochu sa mi uľaví.

,,Dobrý večer," nesmelo pozdravím.

,,Aj tebe," odzdraví ma Draco.

,,Musel som mu to povedať. Všetko vie a pomôže nám, naozaj, však oci?" povie Scorpius a pozrie sa na otca. Ten sa nadýchne a povie:

,,Samozrejme. Lili, ja som vždy vedel, ako robiť problémy, ale toto vidím, ako dobrú vec. V chatke máte všetko. Ja viem, kde ste, ale nikomu to nepoviem. Keď mi tvoj otec bude volať a to sa stavme, že bude. Ja ho budem presviedčať o tom, že si ušla kvôli tomu, že ti nedovolil byť so Scorpiusom a budem zúfalý z toho, že je preč aj môj syn. A rovnako ho budem presviedčať, aby vám to dovolil. Ak už pristúpi, ja si zrazu náhodne spomeniem na jednu rodinnú chatu, kde by ste asi mohli byť. Verím, že toto tvojho otca presvedčí, ale nesmie sa nikdy dozvedieť, že v tom idem s vami," povie Draco a začne sa usmievať.

,,Ja vám veľmi ďakujem, ste skvelý," usmejem sa a stále neverím, že toto práve povedal. Stále neverím, že mám takého plány, ktoré so mnou realizuje Draco Malfoy. Už teraz mám rodinu môjho frajera rada. Scorpius naposledy objíme otca a ja mu podám ruku. Spoločne dokráčame k prenášadlu a Scorpius ho začaruje tak, aby nás prenieslo kúsok pred chatu. Spoločne zamávame Dracovi a dotkneme sa. Ja mám tak obrovský strach z toho, čo na to povedia naši? Nikde nie je isté, že to pochopia. Možno budú nahnevaní ešte viac a z Rokfortu ma odhlásia hneď v ten deň. Nad týmto som nepremýšľala. Čo ak som spravila chybu? Raz sa predsa budem musieť vrátiť domov. Prečo som konala v tom návale hnevu?

Ocitneme sa v temnom lese. Začnem sa trochu báť a chytím Scorpiusovi ruku tak silno, až zaauká.

,,Neboj, je to len kúsok," povie Scorpius a vedie ma priamo vpred.

Spoločne zájdeme za pár stromov a pred nami stojí obrovská chata. Vyzerá skôr ako luxusný dom. Dokonca vidím aj bazén, ktorý je na balkóne. Tomuto sa hovorí luxus, tu by som si vedela predstaviť aj žiť. Scorpis vidí, ako udivene sa na to pozerám a zasmeje sa :

,,Toto je proste také Malfoyovské."

,,Uf, to som nečakala," poviem a usmejem sa. Spolu vojdeme dnu a tam je to ešte luxusnejšie. Nádherná kuchyňa s moderným vybavením, obývačka väčšia ako moja a Albusova izba dohromady a tá kúpeľňa, o tom už ani nehovorím. Scorpius ma zavedie do izby, v ktorej budeme spávať. Je to nádhera. Tá posteľ je tak obrovská a vyzerá, ako pre princeznu. Objímem celou silou Scorpiusa a poviem mu :

,,Dúfam, že to nebola chyba."

,,Určite nie," podporí ma Scorpius a dá mi bozk na čelo. Spoločne sa potom ideme navečerať a unavení zaľahneme do postele. Scorpius zaspí hneď, ale ja nemôžem, stále premýšľam nad tým, či to bol dobrý nápad a nad tým, čo sa asi teraz musí diať u nás doma.

♥ 5 in Fanfiction? To si robíte srandu? Keď som to uvidela, skoro som vyskočila od radosti až po strop. Ďakujem Vám celým srdiečkom, za každé vaše prečítanie a tie nádherné komentáre, ktoré mi píšete pod časti. Veľmi si ich vážim, rovnako ako si vážim to, že sa Vám príbeh páči. Budem sa naďalej snažiť pridávať čo najčastejšie. ĎAKUJEM♥