A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

12.KAPITOLA

,,Ja som vedel, že budeš tu." Prebehne mnou mráz. Nechcem, aby ma videl takto. Nechcem, aby ma videl plakať, ale nemôžem to zastaviť. Stále sa pozerám do zeme a slzy mi stekajú po lícach :

,,Ako si to mohol vedieť?" poviem a utriem si slzy z líc. Snažím sa predstierať, že som v pohode. Scorpius mi chytí hlavu a nasmeruje mi tvár smerom naňho.

,,Cítil som to. A teraz mi láskavo povedz, čo sa deje," prísne povie a čaká na odpoveď. Neviem čo mu povedať. Pravdu predsa nemôžem. Sedrik by mi ublížil a hlavne, prečo ma vôbec hľadal? Chytím príležitosť a snažím sa odbočiť od témy.

,,Prečo si ma vlastne hľadal?" opýtam sa uplakane. Scorpius prevráti očami (Asi vie, že sa len snažím vyhnúť odpovedi) , nadýchne sa a začne :

,,Sedrik sa vrátil späť k stolu a povedal nám, že ste sa trochu pohádali a potrebovala si sa ísť vydýchať. Nikto to nebral nejako vážne, tvrdil totiž, že ste sa pohádali kvôli úplnej maličkosti a určite sa čoskoro vrátiš. Keď si sa nevracala už dve hodiny ,začali sme ťa hľadať. Sedrik hovoril, že to nie je treba, ale aj tak sme ťa všetci hľadali. Videl som, ako sa Sedrik správa a aký je nervózny. Vtedy mi došlo, že to maličkosť určite nebola. Keď sme ťa nemohli nikde nájsť, napadlo ma, že budeš tu, pretože o tomto mieste nikto nevie. Tajne som sa vzdialil od ostatných a bežal sem. A ty sa odtiaľto nepohneš, kým mi nepovieš , čo sa stalo a prečo sa celá trasieš a plačeš."

Bojím sa mu niečo povedať, ale nikto o tom neviem, možno je dobrý nápad niekomu sa zveriť. Veľmi dlhú chvíľu som ticho, ale nakoniec potichu poviem :

,,Ja sa za to veľmi hanbím, bojím sa, že ma odsúdiš."

,,Nie, to neurobím, prosím povedz mi pravdu. Chcem ti pomôcť. Povedal som ti predsa, že pre teba všetko," usmeje sa Scorpius a chytí ma za ruku, aby ma povzbudil. Celým telom mi prebehnú zimomriavky. Nájdem v sebe aspoň kúsok odvahy a všetko mu poviem. Keď myslím všetko, tak všetko. Povedala som mu o Sedrikovom správaní, o tom k čomu ma donútil, o jeho hrubosti, o tom aký mám z neho strach, o tom ako ma všetko bolelo, dokonca aj o tom, že sa mi vyhráža, povedala som mu dokonca o tom, ako som ho kopla a utekala sa schovať sem. Nevynechala som ani jediný detail. Scorpius počúval s otvorenými ústami a občas, keď som sa zasekla a nemohla sa pomedzi plač nadýchnuť ma hladkal po chrbte a čakal, kým budem môcť pokračovať. Keď som mu toto všetko povedala, nastala chvíľka ticha a potom ma Scorpius objal. Objal ma tam silno, že som cítila jeho podporu a konečne mala pocit, že je niekto so mnou.

,,Ten kretén si zaslúži dostať na hubu," vykríkne rozčúlený Scorpius. Ešte nikdy som ho takého nevidela. Od hnevu ho šlo roztrhnúť. Stále ma však držal za ruku a ja som ho nechcela pustiť. Plakala som a prosila ho, aby nešiel:

,,Nie, ja sa bojím, nesmieš mu povedať, že to vieš. Som šťastná, že si tu teraz pri mne a bojím sa, že ublíži tebe aj mne." Scorpius ma vôbec nepočúva, postaví sa a rozbehne sa preč.

,,Prosím, ostaň tu so mnou," zakričím naňho, schúlim sa do klbka a začnem plakať. Scorpius sa zastaví a vráti sa späť ku mne. Objíme ma a vyzerá, že sa trochu upokojil.

,,Naozaj chceš, aby som bol s tebou?" opýta sa a chytí ma za ruku. Cítim sa hrozne a nádherne zároveň.

,,Á-á-áno," zakokcem a pozriem sa mu do očí.

,,Ale vieš, že ten kretén si zaslúži trest. Toto mu neprejde len tak. Dostane na hubu tak ako ešte nikdy. Nebude ubližovať tak nádhernému stvoreniu, ako si ty. A ešte k tomu ťa v podstate znásilnil ,Lili. Ja zariadim, aby mu to neprešlo len tak," hovorí Scorpius tak nahnevane, až si myslím, že za chvíľu vybuchne. On ma ma asi rád. Nikdy som si to úplne neuvedomila, ale asi je to pravda. Prečo inak by sa o mňa takto zaujímal. Mám rada aj ja jeho? Myslím, že áno. Cítim sa teraz tak krásne.

,,Mám pocit, ako keby si bol môj ochránca," poviem a ani sama neviem prečo. Hneď sa začnem červenať a sklopím hlavu. Scorpius sa usmeje a zodvihne mi ju.

,,To vážne?" povie a začne sa usmievať od ucha k uchu. Stále som červená, ale nesmelo prikývnem.

,,Tak toto sa mi páči a nikdy by som nepovedal, že to budem počuť práve od teba," zasmeje sa Scorpius a nálada sa konečne trochu zlepší. Ešte asi dvadsať minút sa rozprávame a mám pocit, ako keby som sa rozprávala s najlepším priateľom. Po tej dlhej chvíli sa Scorpius pozrie na naše ruky. Stále sa za ne držíme, chvíľu sa na ne pozerá a nastane chvíľa ticha. Potom sa pozrie znovu na mňa a usmeje sa :

,,Čo si myslela tým, keď si hovorila, že Sedrik nebol jemný ani na chvíľu?"

Začnem sa znovu červenať, pretože táto téma sa mi vážne nechcela rozoberať, ale Scorpius to hovoril s takým pokojom, že som proste musela odpovedať:

,, Stále bol hrubý, stále ma kúsal, silno stláčal a vždy ma bozkávanie bolelo." Keď toto dopoviem, myslím si, že Scorpius zase začne byť nahnevaný alebo sa začne smiať, ale on len pokojne a jemným úsmevom povie :

,, A ty by si chcela zažiť tú jemnosť, keď ťa niekto ľúbi a bozkáva z lásky? Pretože toto Sedrikove bozávanie určite nebolo z lásky." Začnem sa celá triasť a prikývnem.

,,Tak ja ti to ukážem," povie nečakane Scorpius a priblíži sa ku mne. Chytí aj moju druhú ruku a zahľadí sa mi hlboko do očí. Cítim sa presne ako v tej Zoo, ale teraz viem, že to chcem. Pritisne jeho pery k tým mojím a ja cítim tie najkrajšie motýle v bruchu. Jemne a pomaly sa bozkávame. Cítim každý jeden jeho pohyb a neskutočne si to užívam. Až teraz viem, ako má vyzerať krásne bozkávanie. Scorpius jednu ruku posunie pod moje tričko a začne ma jemne hladkať po chrbte. Ja sa mu jednou rukou hrabem v jeho krásnych vlasoch a druhou ho hladím po líci. Prežívam tie najkrajšie chvíle. Zrazu sa Scorpius oddiali a povie :

,,Ja ťa milujem Lili, a je mi jedno, čo na to povedia ostatní, nedovolím, aby si trpela. Prosím povedz, že aj ty ku mne niečo cítiš." Po líci mu začnú stekať slzy. Snaží sa to skryť, ale nejde mu to. Teraz už viem, že on ma má naozaj rád. Nikdy by ma nenapadlo, že to bude práve on, ale ja ho milujem. Milujem Scorpiusa Malfoya. A ten pocit, čo som vždy pri pomyslení na neho cítila, to bola láska.

,,Scorpius, prosím neplač, aj ja ťa milujem," poviem a začnem plakať tiež. On sa usmeje tak krásne, ako ešte nikdy a opäť ma začne bozkávať. Cítim tú lásku, ktorú som nikdy necítila.

,,Ale vieš, teraz to bude ťažké, treba to všetko vyriešiť, treba vyriešiť Sedrika a všetko okolo. Nedovolím, aby sa ťa ešte niekedy dotkol," hovorí zase nahnevane Scorpius a zatína päste. Ja sa znovu rozplačem a poviem roztraseným hlasom:

,,Musíme to spraviť dnes. Ja chcem byť s tebou Scorpius, nechcem byť s nikým iným, ale bojím sa, že mi ublíži. Prosím povedz, že ma ochrániš."

,,Ja ťa budem chrániť vlastným životom, Lili. Si pre mňa to najvzácnejšie. Poď pôjdeme spolu dole a všetkým to povieme. Povieme to spolu a pred všetkými. Tam ti nebude môcť nič urobiť a my všetci sa ťa zastaneme. Pravda musí vyjsť najavo," povie Scorpius a postaví sa. Ukáže mi svoju ruku a naznačí mi, že mám ísť s ním. Bojím sa, ale nakoniec sa postavím a idem. Chytím ho za ruku a spolu kráčame dole schodmi. Čím bližšie sme, tým viac sa bojím a trasiem. Zrazu uvidíme v diaľke Sedrika. Stisnem Scorpiusovi silno ruku a on sa na mňa len usmeje, ale vidím na ňom hnev. Zrýchli krok a mieri priamo k Sedrikovi. Ten sa otočí ešte skôr, ako k nemu prídeme a hodí na mňa pohľad zabijaka. Zákerne sa usmeje a začne kričať :

,,Vidíte, mal som pravdu, poďte sa pozrieť." Ja a Scorpius sa na sebe nechápavo pozrieme. Zrazu spoza rohu pribehnú všetci ostatní z nás šiestich a nahnevane na nás zazerajú.

,,Ach, nechcela som tomu veriť, ale toto je neuveriteľné a odporné, ako ste to mohli urobiť," kričí Rose.

,,Takto ublížiť chudákovi chalanovi," Pridá sa Albus. Ničomu nerozumiem, Sedrik sa len na nás otočí a zákerne sa usmeje. Potom sa začne tváriť, že skoro plače a ostatným povie :

,,Hovoril som vám, sú to netvory....."

♥Ľudia, tento príbeh je 45 v fanfiction a to som ho začala aktívne písať v pondelok. Ďakujem vám celým srdcom, pretože to je len vďaka vám a naďalej budem šťastná za každý jeden votes alebo komentár, ktoré pre mňa veľa znamenajú. ♥