A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

18.KAPITOLA

Opäť tu máme časť tak trochu 15+!!!

Tento víkend sme sa rozhodli neostať na Rokforte a spolu s niekoľkými ďalšími študentami ideme do Rokvillu. Ja si práve teraz balím zopár posledných vecí, pretože dva dni tam budeme aj ubytovaní. Rovnako šialene ako ja, pobehujú po izbe aj Jess a Rose. Každá z nás sa snaží zbaliť všetko, čo potrebuje a hlavne na nič nezabudnúť. Je to krásny pocit, keď sme zase priateľky, ale popravde, niekedy večer v posteli, pri tej  chvíli, keď premýšľam o zmysle svojho života, zisťujem, že niekde vo mne ten pocit nedôvery stále ostal. 

,,Nevideli ste tu moju červenú čipkovanú podprsenku?" hovorí a behá po izbe zmätené Jess. Radšej ani nechcem vedieť, prečo hľadá práve túto. A dúfam, že to nesúvisí s mojím bratom. 

,,Chceš spraviť radosť Albusovi?" podpichne ju Rose a ja sa tvárim, že som to nepočula. 

,,Baby, je to môj brat, tá predstava ma zabíja," poviem a nahodím grimasu.  Ony sa začnú smiať, ale ďalej pokračujú s balením. Ja už mám takmer všetko, ešte nejako napchám do kufra posledné tričko a som hotová. Nechápem, prečo som si na tri dni zobrala toho toľko, ale nikdy neviete. 

,,Myslíte, že pôjdeme do toho baru U troch metiel, kde chodievali naši rodičia?" opýtam sa a čakám na reakciu. 

,,Ja si myslím, že áno a určite tam budeme aj voľný čas," povie pokojne Jess a ďalej sa venuje baleniu.

,,Inak, ty si to už robila so Scorpiusom?" opýta sa z ničoho nič Rose. Ja ostanem stáť ako obarená, to prečo ju teraz napadlo? 

,,To ako ťa mohlo teraz toto napadnúť," povie Jess a začne sa strašne smiať. 

,,Ja neviem, proste ma to zaujíma," zasmeje sa znova Rose a ich pohľady padnú na mňa. Už teraz cítim, ako mi červeň stúpa do tváre. 

,,Nie, ešte nebola príležitosť," poviem im nakoniec a snažím sa rýchlo vyhýbať tejto téme, ale ony nedajú pokoj.

,,A chcela by si vôbec?" podpichne ma Jess. Chcela by som? Myslím si, že aj áno, ale ja chcem, aby to začal on. 

,,Samozrejme, ja ho milujem Jess," obránim sa, ale naša debata musí skončiť, pretože zisťujeme, že už pred dvoma minútami sme mali byť dole. Veľkou rýchlosťou chytíme naše kufre a utekáme. Keď tam konečne prídeme, všetky pohľady padnú na nás. Profesor sa mračí a chalani sa škeria. 

,,Takto neskoro sa nechodí, slečny. Dúfam, že sa to už nebude opakovať," povie nahnevane profesor a začne si počítať žiakov. 

,,Presne tak, slečny, toto sa už nesmie opakovať," zašepká Scorpius a objíme ma zozadu. Nahnevane sa na neho pozriem, ale tie jeho krásne oči mi dovolia len to, aby som ho pobozkala. Konečne vyrazíme preč, ale je vidno, kto je do koho zamilovaný. Chvíľu sme šli všetci traja vedľa seba, ale teraz to vyzerá tak, že ja kráčam za ruky so Scorpiusom vpredu. Kúsok za nami je Albus a Jess. A na konci spolu kráčajú Rose a Sedrik, ktorý ale nie sú do seba zamilovaní, takže sa len priateľsky rozprávajú. Po pol hodine cesty sme konečne prišli k prenášadlu, ktoré ma podobu starého hrnca. Profesor nám prikázal, aby sme sa všetci chytili a už sme boli preč. Ocitli sme sa zrazu na zemi, pred nejakým malým hotelom. Vyzeral celkom útulne, už keď sme vošli dnu som si v hale všimla krásnu starú architektúru. Dlhé drevené schody viedli do jednotlivých izieb. Bolo to zvláštne, pretože tu sú len schody a žiadna chodbička, ani nič podobné, len divne pozakrúcané schody a priamo z nich vstupujete do izieb. Samozrejme som ubytovaná s Rose a Jess, Scorpius je s chalanmi. Číslo našej izby je 65 a chalani majú 62, takže sú kúsok od nás. Aj napriek zákazu chodenia na izby  s opačným pohlavím, my sa nejako k sebe dostaneme. V izbách je vždy jedna manželská posteľ a jedna pre jednu osobu. Ja som si zvolila tú pre jednu, pretože mám rada svoje súkromie. 

Deň ubehol celkom rýchlo, navštívili sme kopu obchodov, jedno múzeum čarodejníckych prútikov, v ktorom som skoro zaspala a deň bol zakončený prechádzkou okolo rybníka. Môj brat Albus, ako vždy, musel spraviť jeden veľký trapas. Keď sme boli v tom múzeu, kde bolo všade napísane, že je tam prísny zákaz chytať sa prútikov, jeden zobral a začal ním mávať. Sám nechápe, ako sa to stalo, ale zapálil šál nášmu profesorovi. Ten výraz, ktorým sa na neho profesor pozrel sa ani nedá opísať. Musel do konca prehliadky chodiť vedľa neho a dokonca ho pár krát chytil aj za ruku, vraj, aby sa cítim ešte trápnejšie. Ale ten , kto sa cítim najviac trápne bola Jess. Ani sa jej nedivím, keď  s niekým chodíte, prežívate to ešte viac ako on. Keby toto spravil Scorpius, asi sa s ním dva dni nebavím. 

Už je druhý deň, noc dopadla zaujímavo. Ani sme sa nesnažili dostať k sebe do izieb, pretože sme všetci boli tak unavení, že nás to ani nenapadlo. Ja som zaspala okamžite, nestihla som sa ani prezliecť.  Ráno nás zobudil otravný zvuk, ktorý púšťal profesor, aby sme sa prebrali. Do 10 minút sme boli všetci nastúpení a mohli sme vyraziť. Dnes nás čaká metlobalový zápas a potom ešte jedno nudné múzeum so zázračnými tvormi.  

Už je večer a my 6 sedíme v bare U troch metiel. Nechce sa mi tomu veriť, ale naozaj to vyzerá presne tak, ako to opisovali naši, ale keď si predstavím, čo všetko tu povyvádzali, radšej nemyslím na to, že sme na tom istom mieste. Bar je hneď vedľa nášho hotela a ja som o tom nemala ani tušenie. Každý z nás ma jedno ďatelinové pivko a rozprávame sa. 

,,Vedeli ste o tom, že James si začal s Emily Jesartovou?" povie zrazu Albus. My všetci ostaneme ako obarený. To si robí srandu. S tou Emily? 

,,Prečo mi to nepovedal?" opýtam sa. Veď som jeho sestra. 

,,Chystá sa na to aj s ňou, a tebe a Scorpiusovi chce poďakovať, vraj je to vďaka vám." zasmeje sa Albus. To je vlastne pravda. My sme vymysleli ten plán, teda lepšie povedané ja. Ale nikdy by ma nenapadlo, že sa mu zapáči. Chce dať bozk Scorpiusovi, ale on tam zrazu nie je. Ani som si nevšimla, že odišiel. Preč je aj Sedrik, kam sa mohli vypariť? Snažím sa tváriť, že to neriešim, ale už je preč nejako dlho. Zrazu sa otvoria dvere a dnu vojde len Sedrik. Má vážny pohľad a povie : 

,,Choď rýchlo za Scorpiusom, potrebuje ťa." Ja sa začnem veľmi báť a opýtam sa kde je. Sedrik mi povie, že v ich izbe a bez najmenšieho váhania utekám za ním. Bežim ako keby sa jednalo o život. Nikdy neviete, čo sa mu mohlo stať. 

Otvorím dvere na ich izbe a rýchlo vbehnem dnu. 

,,Láska, si v poriad....," nestihnem ešte ani dopovedať, keď uvidím ako izba vyzerá. Všade po zemi sú naukladané sviečky a z nich je spravená cesta priamo k posteli. Neviem čo mám povedať a tak len stojím.  Zrazu zatvoria dvere za mnou a niekto ma začne bozkávať na krk. Tentokrát už viem, že sa nemusím brániť. Otočím sa a začnem Scorpiusa bozkávať. Jemne a s vášňou. Bozkávame sa a vychutnávame si každú jednu časť našich tiel. Každý jeden dotyk a pohyb. Scorpius ma chytí do náručia a pomaly ma odnesie na posteľ. Som trochu nervózna, ale láska k nemu to prebíja. Začne ma bozkávať na perách  a po tvári. Postupne smeruje k môjmu krku. Keď mi po ňom prejde perami, jemne zavzdychám. Dám hore ruky a  naznačím mu, že mi môže dať dole tričko. Takto nakoniec skončí aj podprsenka. Sedím pred ním takmer nahá, ale jej to nádherný pocit. Scorpius bozkáva každú  jednu časť môjho tela. Teraz príde o tričko on. Rýchlo stihnem aj jeho nohavice.  Postupne pomedzi bozky obaja prídeme o všetko oblečenie. Po dlhých bozkoch sa ma Scorpius spýta : 

,,Môžem?" A ja prikývnem. V tej chvíli do mňa vojde. Je to ten najkrajší pocit, aký som kedy cítila. Je to tak nádherné keď je to z lásky. 

,,Milujem ťa, Lili," zavzdychá Scorpius. 

,,Aj ja teba," zavzdychám taktiež. Obaja unavení a už polooblečení ležíme v posteli a túlime sa jeden k druhému. Keď zrazu  sa rozletia dvere na izbe a dnu vojde náš profesor. Ja aj Scorpius celý stuhneme a nevieme, čo máme teraz robiť. On sa na nás len nahnevane pozerá a zakričí: 

,,Čo má toto celé znamenať?" 

♥Tááák ďalšia je vonku. Zase to chcem trošičku zamotať, tak snáď sa páčilo. Každý jeden votes, komentár aj prečítanie ma hrejú v mojom srdiečku. Ďakujem.♥