XVII.

147 34 17
                                    

Wonnie❤: ty zasraný hajzel, ako si ma mohol takto opustiť a vymeniť?

Wonnie❤: nebol som ti dosť dobrý?

Wonnie❤: dosť sa ma to dotklo, že si ma takto vymenil za nejakého idiota

Wonnie❤: cítim sa odkopnuto a nechcene

Wonnie❤: boli sme spolu toľko rokov a ty si ma za jeden deň vymenil

Wonnie❤: cítim sa ako nejaký odpad

Wonnie❤: ako nechcená handra, ktorú si všetci pohadzujú

Ďalej som už nedokázal čítať. Správy mi chodili hneď po sebe a ich čítanie ma ničilo rovanko ako pípanie mobilu s upozornením na nové správy. V očiach ma znova štípali slzy a rukou som si musel zakryť ústa, aby som nezačal vzlykať. Cítil som sa hrozne. Nevymenil som ho, potreboval som iba kamarátske objatie. Nikto a nič iné mi v tej chvíli nedokázalo pomôcť. A Hyunwoo bol ku mne jediný najbližšie. Znova mi zapípal mobil a ja som zamrkaním zahnal slzy. Odblokoval som si mobil a otvoril som ďalších dvadsať správ.

Wonnie❤: viem, že si to určite čítaš

Wonnie❤: zhnusil si sa sám sebe?

Wonnie❤: dalo by sa to brať ako podvod

Wonnie❤: podviedol si ma a zlomil si mi srdce

Wonnie❤: vieš, Hoseok

Wonnie❤: začínal som k tebe cítiť niečo viac

Wonnie❤: ale tým, že si doliezol za iným si ma sklamal

Wonnie❤: zlomil si mi srdce

Wonnie❤: a to som sa ti chcel ospravedlniť a povedať ti, že ťa milujem

Už som to nevydržal a naplno som sa rozplakal. Mobil som odhodil niekam ďaleko a tvár som si zaboril do podušky, aby neboli počuť moje vzlyky. Všetky tie správy ma ničili. Cítil som sa hrozne, ako keby som ho naozaj podviedol a pritom som nič neurobil. Bolo mi zo seba zle, aj keď nemalo prečo. Je pravda, že som myslel na seba, ale kto by si v takej chvíli nechal ubližovať? Každí potrebuje utešiť.
Neviem koľko som bol mimo, ani neviem kde bol Hyunwoo. Ale vedel som, že potrebujem pohár vody a možno nejaké tabletky na upokojenie. Pomaly som vstal na roztrasené nohy a zamieril som do kuchyne. Cítil som sa úplne prázdny. Už som nemal čo plakať, nedokázal som v tej chvíli ani nič cítiť. Pripadal som si ako telo bez duše. Obyčajná ľudská schránka, v ktorej neexistovala žiadna duša. Nad svojimi biednymi myšlienkami som sa pousmial. Úsmev mi však hneď z tváre zmizol.

V kuchyni som si do pohára napustil vodu a trochu som sa napil. Cítil som sa aspoň trochu lepšie, tak som vypil celý pohár vody do dna. Úľavne som si vydýchol a pomalým krokom som zamieril do izby, kde som bol doteraz. Zrovna keď som prechádzal okolo vchodových dverí, ozval sa zvonček. Bez rozmýšľania som k dverám zamieril a otvoril som ich. Zostal som zarazený, keď som uvidel Minhyuka. V tej chvíli ako keby sa moje pocity znova objavili. Pociťoval som k nemu nenávisť za to, čo všetko zničil.

,,Čo tu robíš?" spýtal sa odporne a zamračil sa.

,,Stojím, si slepý?" zavrčal som na odpoveď a tiež som sa zamračil.

,,Vypadni, nemáš tu čo robiť."

,,Skôr ty tu nemáš čo robiť," odsekol som a chcel som zavrieť dvere, ale strčil medzi ne nohu.

,,Hyunwoo je môj priateľ, takže ja tu mám čo robiť. To skôr ty si tu tá zbytočnosť, ktorá nemala ani existovať. Pýtal si sa niekedy sám seba, prečo si sa narodil? Určite nie, ale mal by si to skúsiť," na jeho perách sa objavil úškrnok. Z mojich úst sa vytratili všetky argumenty, ktoré som mal. Sklonil som hlavu a obišiel som ho.

,,Uži si to," dúfam, že chytíš nejakú pohlavnú chorobu. Nahlas som to však nevyslovil. Vedel som, že Hyunwoo aj Minhyuk sú úplne zdravý, inak by spolu neboli. Znova som sa cítil prázdny. Už som ani nemal kam ísť.

Changkyun podvádzal Kihyuna a teraz som nemal chuť to riešiť. Ak by som chcel prespať u Kyuna, nedokázal by som sa vyhnúť tejto téme.

Kihyuna som nepoznal, ale cítil by som výčitky svedomia, že by som mu nič nepovedal. A aj keby som mu to povedal, buď by mi neveril alebo by sa zložil.

Jooheona nepoznám, ale nechcem ho ani vidieť.

K Hyunwooovi sa už nedostanem, lebo je tam Minhyuk.

Hyungwon by ma určite vyrazil. Ale nedokázal by som mu čeliť. Nemôžem ho vidieť, inak viem, že by som sa zložil.

Jediný kto mi zostáva je moja mama. Tá, ktorá nedokázala prekusnúť, že som gay. Tá, ktorá ma chcela dostať preč od Hyungwona. Tá, ktorá sa za posledné dni neskutočne zmenila. Zrejme tušila, že mi Hyungwon ublíži, preto nechcela, aby som tam zostával. Keď moje ústa opustil vzlyk, uvedomil som si, že plačem. Rýchlo som si slzy zotrel a pridal som do kroku. Nezostáva mi nič iné, iba ísť za ňou. Za osobou, ktorá si hovorí moja matka.


Fall In LoveWhere stories live. Discover now