Fall In Love

XIII.

Zobudil som sa s príjemným pocitom, ktorý na opustil hneď, ako som zistil, že som v posteli sám. Povzdychol som si a prehrabol som si vlasy. Vôbec sa mi nechcelo vstávať, ale zaujímalo ma, kde je Hyungwon. So zamrnčaním som vstal a natiahol som sa. Mal som stuhnuté svalstvo, takže som si hneď spomenul na fitko a Hyunwooa. Vyvalil som oči a hneď som začal hľadať svoj mobil. Ako som naňho mohol zabudnúť?! Keď som našiel svoj mobil, zakňučal som. Bol totiž vybitý. Pohľadom som sa pokúsil vyhľadať nabíjačku, ale nepodarilo sa mi ju nájsť. Rýchlim krokom som vyšiel zo svojej izby a zarazil som sa, keď som začul Hyungwonov hlas.

Mobil som pohodil na gauč a potichu som zamieril ku kuchyni, odkiaľ sa ozýval jeho hlas. Zrejme s niekym telefonoval, pretože by sa určite nerozprával sám so sebou. Ten hovor sa mi nezdal nijak dôležitý, teda aspoň podľa toho čo hovoril Hyungwon, tak som jednoducho vošiel do kuchyne. Zalapal som po dychu, keď som si všimol, že Hyungwon je iba v tričku. Keď si ma všimol, venoval mi úsmev, ale volal ďalej. S menším úsmevom som k nemu prešiel a objal som ho okolo pása. Cítil som, ako sa červenám, preto som uhol pohľadom. Jeho ruka sa objavila v mojich vlasoch, ktoré začala jemne prehrabovať.

Bolo to príjemné, tak som zavrel oči a spokojne som sa k nemu pritúlil viac. Keby som bol mačka, začal by som vrnieť a rôzne by som sa tu krútil. Počul som jeho tichý chichot, ktorý ma vytrhol z mojich myšlienok. Zmätene som naňho pozrel, ale on ma iba pobozkal na líce. Cítil som, ako sa mi do tváre hrnie krv. Chcel som sa prepadnúť pod zem, ale zároveň som chcel, aby ma pobozkal na pery. Potreboval som znova cítiť jeho pery, ale nechcel som ho tlačiť do niečoho, čo nechcel. A nesmiem zabudnúť na to, že je hetero.

,,Dobre, rozumiem, budem tam," bolo posledné čo povedal, než zložil. Mobil si strčil do vrecka a objal ma aj druhou rukou. Začal sa so mnou jemne pohybovať do strán a pritom sa na mňa usmieval. Cítil som sa zvláštne, no zároveň sa mi to páčilo. Nikdy sa ku mne takto nesprával, ale toto chovanie sa mi páčilo. Kusol som si do pery a zahanbene som si tvár zaboril do jeho hrude.

,,Si rozkošný," zašepkal mi do ucha a ja som myslel, že odpadnem. Jeho horúci dych ma šteklil na uchu a jeho ruky ma jemne hladkali po bokoch. Prial som si, aby sa čas zastavil a my aby sme zostali takto. Avšak vedel som, že to nie je možné. Raz táto chvíľa musela skončiť, alebo ju niečo muselo pokaziť. A nemýlil som sa.

,,Hoseokie," zašepkal zvodne Hyungwon a mne po chrbte prebehli zimomriavky.

,,H-hmm?" zabručal som a snažil som sa upokojiť svoje divoko bijúce srdce.

,,Máš ma rád?" spýtal sa po chvíli ticha a ja som naňho zmätene pozrel. Nechápal som, prečo sa pýta na takúto hlúposť. ,,Možno sa ti táto otázka zdá ako úplná hlúposť, ale ja chcem počuť tvoju odpoveď," usmial sa na mňa a ja som vyvalil oči. Hneď som však uhol pohľadom, aby to nevyzeralo divne. Ako mu povedať, že ho mám rád a zároveň nevyzradiť to, že ho milujem? ,,Nemáš ma rád, však? Poslednou dobou som si všimol, že si sa dosť zmenil," po týchto slovách ma pustil a trochu odomňa poodstúpil. Nechápavo som naňho pozrel a objal som sa rukami okolo pliec.

,,N-neviem o čom to hovoríš," prečo som sa musel zakoktať zrovna v takejto chvíli?! Teraz si určite bude myslieť, že už mi na ňom nezáleží, že ho iba využívam. Kusol som si do pery a stále som s ním udržiaval očný kontakt.

,,Poslednou dobou si zvláštny. Neviem, čo si o tom myslieť. Vieš, zranilo ma, keď si ma v ten večer poslal preč a hneď o pár dní na to si ma bozkával a tvrdil si tvojej matke, že ma miluješ. A teraz si prítulnejší než kedykoľvek predtým a..ja už naozaj neviem, čo si o tom všetkom myslieť. Som..zmätený, z teba aj zo seba, zo svojich pocitov. Hoseok, robíš so mnou divy, čo nikto nedokázal, nikdy," flustrovane si prehrabol vlasy a zničene si povzdychol. Ja som však stále nedokázal pobrať jeho slová a celkovo všetko, čo povedal. Je aspoň nejaká možnosť, že cíti ku mne to čo cítim jak nemu?

,,J-ja.." nedokázal som mu povedať, že ho milujem. Chcel som mu to tak hrozne moc povedať, ale miesto toho som sa začal triasť a v očiach ma štípali slzy. Ťažko sa mi dýchalo a mal som pocit, že mi srdce vyskočí z hrude.

,,Nič mi na to nepovieš? Takže to mam brať tak, že si ma iba využil, áno?" jeho hlas znel zranene a ja som zo seba nedokázal dostať ani slovo.

,,N-n-ie, j-ja.." nedokázal som sa vykoktať a v hrdle sa mi vytvoril nepríjemný knedlík, ktorý mi nedovoľoval poriadne dýchať a rozprávať.

,,Ty nič. Nechaj ma prosím chvíľu osamote," jeho hlas bol chladný a do môjho srdca to bola ako rana dýkou s jedom. Slzy som už ďalej nedokázal držať, takže mi začali tiecť po líčkach. Zvrtol som sa na päte a vybehol som z kuchyne. V obývačke som si vzal telefón, na chodbe som sa obul, prehodil som cez seba budnu a rozbehol som sa preč. Preč od nášho bytu, preč od neho, od osoby, ktorú nadovšetko milujem a pre ktorú som ochotný zomrieť.