Fall In Love

X.

,,Už mi je lepšie, nemusíš mať o mňa strach," zamumlal som, keď mi zotierala pot z hrude a čela.

,,Vidím ako ti je dobre. Si bledý ako stena a stále sa potíš," zamumlala ironicky. Ublížene som na ňu pozrel a ona si povzdychla. ,,Prepáč, len ma nahneval Hyungwon," zašepkala a znova namočila uterák do misky, v ktorej bola studená voda. Vyžmýkala ho a potom mi ho položila na čelo. Chytila ma za ruku a prezerala si ma. ,,Začal si cvičiť?" spýtala sa po chvíli ticha a ja som iba prikývol. Nemal som moc síl na ústne odpovede, ale keď bude potrebné, posnažím sa. ,,Ako dlho?" spýtala sa a pevnejšie mi stisla ruku.

,,Dlho nie," zamumlal som a trhane som sa nadýchol. Je pravda, že odkedy sa o mňa stará, cítim sa lepšie. Ale chýba mi Hyungwon. Nevidel som ho celý deň a mama mi odmieta o ňom čokoľvek povedať, aj keď to asi ani nevie. ,,Kde je Hyungwon?" vykĺzlo mi z pier. Nechcel som sa naňho opýtať, iba mi to vykĺzlo. Zarazene na mňa pozrela a ja som oľutoval, že som dovolil aby mi táto otázka vykĺzla.

,,Zrejme išiel von, nevidela som ho," odsekla a pustila mi ruku. Vstala z mojej postele, na ktorej doteraz sedela a zamierila ku dverám. Nechápavo som ju pozoroval. Otvorila dvere a potom sa na mňa pozrela. ,,Hneď ako ti bude lepšie, vrátiš sa naspäť domov."
Táto veta mi vyrazila dych a vohnala slzy do očí.

,,Lenže teraz je môj domov tu," zachrapčal som, pretože som sa pokúšal hovoriť nahlas a zreteľne.

,,Už nie," bolo posledné čo povedala, než zmizla za dverami. So zakňučaním som sa otočil na bok, chrbtom ku dverám a slzám som nechal voľný priechod. Rukou som si zakryl ústa, aby som nevzlykol, lenže to nepomohlo. Nemôžem odísť, rozhodne nie teraz. Nemôžem Hyungwona prenechať Minhyukovi. Stačilo mi to čo som počul, aby som vedel, že Minhyuk ho nemôže mať, nemôže ho získať. Ublíži mu a ja Hyungwona milujem už dlho, teraz oňho nemôžem prísť. Z mojich myšlienok ma vyrušilo zavŕzganie dverí. Nemal som síl, aby som sa otočil a pozrel sa na to, kto to je.

,,Hoseokie?" ozvalo sa tichou izbou a mne ušiel hlasnejší vzlyk. Nechápem, prečo prišiel, vôbec sme sa nedohodli a on vždy ohlási svoj príchod. Dvere sa zavreli a tiché kroky zamierili ku mne. Na pleci som ucítil jemný dotyk. Pomaly som otočil hlavu na stranu a pozrel som na Changkyuna, ktorý sa nadomnou skláňal. V očiach sa mu miešal smútok, strach a zmätenosť. Odvrátil som od neho zrak a tvár som si zakryl rukami. Je to už dávno, čo ma videl takto zničeného. Pamätám si, že v tedy sme sa kvôli tomu aj pohádali, takže potom som plakal na Hyungwonovom pleci.

,,Hovor so mnou," zašepkal zničene a jemne mi stisol plece. Záporne som zakrútil hlavou a znova som vzlykol.

,,J-je to stratené," smrkol som a ruky som si zložil z tváre. Pomaly som sa otočil tvárou k nemu a rozpažil som ruky a on ma hneď objal. Ľahol si ku mne a dovolil mi, aby som mu zmáčal tričko svojimi slzami, zatiaľ čo ma hladkal po vlasoch.

,,Čo je stratené?" spýtal sa po chvíli ticha, ako keby z časti tušil o čo sa jedná.

,,V-všetko," smrkol som a utrel som si slzy do jeho trička. (Stay zmrd :')) ) ,,M-mama ma chce zobrať preč hneď, a-ko sa uzdravím," vzlykol som a on hneď pochopil. Pevnejšie ma stisol a vtisol mi bozk do vlasov.

,,Neboj, vyrieši sa to. O to sa postarám," zašepkal a ja som trochu stuhnuto prikývol.

,,A-ale nič mu nehovor o..o tom, že ho milu-jem," smrkol som a trhane som sa nadýchol. Neodpovedal mi, len ma ďalej hladkal a snažil sa ma upokojiť. Ani som si nejako neuvedomoval, že nemám tričko. Teraz mi to bolo jedno, potreboval som len utešiť, čo sa mu darilo. Unavene som si zívol a trhane som sa nadýchol. Nechal som sa od neho hladkať vo vlasoch a pomaly som zaspával.

° ° °

Zobudil ma pohyb vedľa mňa. Teplo, ktoré ma obímalo pomaly odchádzalo. Nespokojne som zabručal a zamračil som sa. Pokúsil som sa to teplo znova stiahnuť späť, lenže sa bránilo.

,,Hoseok, pusť ma," zafňukal Changkyun a pokúsil sa mi vyvliecť. Pootvoril som jedno oko a naskytol sa mi pohľad na jeho strapaté hniezdo na hlave. Uškrnul som sa a pustil som ho. Bolestivo som zastonal, keď ma znova rozboleli svaly na rukách. ,,Tak ti treba, nemal si ma držať," vysmial ma. Ignoroval som ho a prikryl som sa paplónom. Bolo mi už o niečo lepšie, len som stále mal žalúdok na vode a trochu ma pobolievala hlava. Horúčka mi vraj klesla, aj keď nie moc, no cítim sa už lepšie. Oči som otvoril do široka, keď som začul buchnutie dverí. Presunul som pohľad na dvere a čakal som, či sem niekto pôjde. Ťažké a rýchle kroky mierili smerom k mojej izbe. Periférnym videním som videl, ako Changkyun stuhnuto pozoroval dvere. Keď sa dvere otvorili, stál v nich vydesený Kihyun. Oddýchol som si a zrejme aj Kyun.

,,Oh, bože, Kyunnie, kde si bol?" spýtal sa vydesene Kihyun a zamieril k nám. Pohľad mu pri tom padol na mňa. Aj napriek tomu, že vedel, že mu nepreberiem priateľa na mňa škaredo zazrel. Pretočil som očami a sledoval som Kihyuna, ako Changkyuna uväznil v objatí. Celkom som im závidel ich vzťah, že sa nemuseli tajiť a obaja sa milujú. Zamrkal som, aby som zahnal slzy a opatrne som sa posadil. Prikrývka mi skĺzla z hrude, takže ma čiastočne odhalila. Kihyun na mňa hodil vražedný pohľad a potom sa odtiahol od Kyuna. Vyvalil som oči, keď ho hrubo pobozkal a následne ho prirazil k stene za ním. Keď sa odtrhol od Kyunovích pier, niečo mu zašepkal do ucha a potom ho znova pobozkal, tentokrát jemnejšie. Pozoroval som ich, ako taký idiot a predstavoval som si tak seba a Hyungwona. V tedy sa otvorili dvere a ja som sa hneď pozrel na narušiteľa. Bola to moja matka, ktorá znechutene pozorovala Kihyuna a Changkyuna.

,,Všetci tvoji kamaráti sú priteplený a prestávajú sa mi páčiť," povedala z ničoho nič a Kihyun sa odtiahol od Changkyuna. Zatiaľ čo Kihyun moju matku prepaľoval vražedným pohľadom, Kyun sa na mňa smutne usmial. ,,Odíďte, prosím," povedala jednoducho a uhla od dverí.

,,Poďme Kyunnie, tu už nebudem ani sekundu," odsekol Kihyun a chytil Changkyuna za ruku. Začal ho ťahať preč a Kyun ma pri tom celú dobu pozoroval. Iba som mu smutne zamával. Možno keby som sa matke priznal, že som gay, nechcela by ma doma, takže by som mohol zostať tu. Je pravda, že by som sa stále trápil, ale nedokážem opustiť niekoho, koho milujem už dlhé roky.

,,Mami? Nemáš rada homosexuálov?" spýtal som sa po chvíli ticha a ona na mňa zarazene pozrela. Chvíľu vyzerala prekvapene a zamyslene.

,,Nie," odsekla po chvíli ticha a zamračila sa. Rozmýšľal som, či jej to mám naozaj povedať, pretože neviem ako zareaguje. Ale myšlienka na to, že by som tu mohol zostať s Hyungwonom mi pomohla s rozmýšľaním.

,,Som homosexuál," len čo som to vyslovil, zovrel som v rukách prikrývku a zamračil som sa.

,,Nie," zavrčala, ako keby tomu neverila. Nechápem čo sa s ňou za tých pár dní stalo. Vždy bola chápavá a milujúca, ale teraz je odporná a neverí mi. ,,Nie si buzerant, len tu chceš zostať, však?" povedala posmešne a uškrnula sa. Založila si ruky na hrudi a povýšenecky sa na mňa pozrela.

,,Nie. Som homosexuál, gay," zavrčal som neodbytne.

,,Máš na to nejaký dôkaz?" spýtala sa hneď, ako keby si otázky pripravila predom.

,,Chodím s Hyungwonom," vykĺzlo mi a ja som sa v duchu prefackal. Na vonok som sa však stále mračil, aby nemala nejaké podozrenie.

,,Hyungwon je v obývačke, môžem sa ísť spýtať, či spolu chodíte," prehodila len tak medzi rečou a vykročila z mojej izby. Vyvalil som oči a hneď som vyskočil z postele. Rozbehol som sa smerom k obývačke, aby som ju predbehol, čo sa mi podarilo. Na gauči som videl sedieť Hyungwona, ktorý pozeral televízor. Preskočil som gauč, aj napriek tomu, že ma všetko bolelo a bolo mi zle. Vyhupol som sa na jeho stehná a chytil som jeho tvár do dlaní.

,,Prepáč," zašepkal som predtým, než som spojil naše pery.