Fall In Love

II.

"Hoseokie?" jemne so mnou niekto zatriasol. Nespokojne som zabručal a zamračil som sa. Oči som mal stále zavreté a chcel som spať ďalej, lenže niekto tu zrejme nechcel aby som spal ďalej.

"Hoseokie~" znova so mnou jemne zatriasol a potom prestal. Myslel som si, že už budem mať pokoj, ale mýlil som sa. Pod tričkom som ucítil jeho studené ruky, ktoré ohmatávali moju hruď. Vypískol som a vystrelil som do sedu. Vystrašene som pozoroval Hyungwona, ktorý sa usmieval. Chytil som jeho ruky a snažil som sa prestať červenať.

"Urobil som nám raňajky a za dve hodiny by mal prísť Kyunnie. Tak vstávaj." zasmial sa a ruky spod môjho trička vytiahol. Kusol som si do pery a snažil som sa upokojiť, pretože moje srdce bilo až moc rýchlo. Keď som sa konečne upokojil, zhodil som zo seba tenkú deku a vstal som. Následne som sa zarazil a pozrel som, kde som spal. Gauč. To znamená, že Wonnie spal so mnou? Kúsal som si do pery, aby som zakryl úsmev a natiahol som sa. Pomalým krokom som prešiel do kuchyne a následne som si sadol za stôl. Hyungwon predomňa položil tanier sashimi. Pozdvihol som obočie a pozrel som naňho. Nervózne sa zasmial a začal umývať riady.

"Takže urobil, hej?" ozval som sa podpichovačne. Otočil sa ku mne a zamračil sa.

"Buď ticho a radšej jedz. Mohol som sa na teba vykašľať a vziať iba sebe." odsekol, ale tú jemnú červeň nezakryl. Potichu som sa zasmial.

"Dúfam, že je to z tej blízkej reštaurácie. Tam majú úžasné sashimi." skonštatoval som, za čo som od neho dostal škaredý pohľad. Pretočil som očami a pozrel som na hodinky, ktoré ukazovali desať hodín. To som spal až tak dlho? Zvyčajne Wonnie spí tak dlho a nie ja.

× × ×

"Ešte som nebol v sprche." spanikáril som, keď zostávalo iba desať minút do jeho príchodu.

"To prežiješ. Veď je to iba Kyu.." prerušil ho zvonček. Zmätene išiel otvoriť dvere a ja som kráčal za ním. Do bytu vtrhol Changkyun a hneď za ním niekto, koho nepoznáme. Eh?

"Aaa, Hoseok, nenarástol si?" spýtal sa, keď už mi visel okolo krku. Objal som ho späť a potichu som sa zasmial. Je tu nejako skoro a to vždy mešká.

"Kyunnie? Kto je toto?" opýtal sa nervózne Hyungwon a prstom ukázal na chlapca s hnedými vlasmi. Usmieval sa a bol asi vysoký ako Changkyun, ktorý už nevisel na mne ale na Hyungwonovi. Prešiel som k tomu neznámemu a natiahol som k nemu ruku.

"Shin Hoseok." zamumlal som a pousmial som sa.

"Yoo Kihyun." povedal jednoducho a potriasol si so mnou. Potom sa pozrel na Hyungwona, ku ktorému prešiel a tiež sa predstavili. Medzitým som si odtiahol Changkyuna do obývačky.

"Prečo si ho sem priviedol? Kto to vlastne je? Nemohol si nám povedať, že neprídeš sám?" zasypával som ho otázkami, ktoré som šepkal aby ma nepočuli. Changkyun sa tuším po prvýkrát červenal, ale hneď to zmizlo.

"No...on je tak trochu.."

"Kyunnie, zlato, prečo všetci vyzerajú tak prekvapene, že som tu? Hovoril si, že o mojom príchode vedia." ozval sa Kihyun, ktorý prišiel do obývačky. Trochu som sa zarazil nad tým, ako mu povedal. Nechápavo som pozrel na Changkyuna, ktorý bol snáď červený až za ušami. Uškrnul som sa a šťuchol som doňho. Ohnal sa po mne a potom sa mi otočil chrbtom. S našpúlenými perami som pozrel na Hyungwona, ktorý mieril ku mne. Usmieval sa a pozoroval ma. Prešiel ku mne a chytil moju bradu medzi prsty. Vyvalil som oči.

"Chceš pusinku?" spýtal sa pobavene. Prestal som špúliť pery a začal som sa červenať. Chcel by som pusinku, ale inú ako máš na mysli. Iba som prikývol a jeho pery som ucítil na svojom čele. Sklonil som hlavu a dlaňami som si zakryl líčka, ktoré naberali na červenej farbe.

"Vy niečo spolu máte?" ozval sa Kihyun. Záporne som zakrútil hlavou a očkom som naňho pozrel. Obímal Changkyuna okolo pása a obaja nás pozorovali.

"A čo vy?" ozval som sa, aby som prerušil túto trápnu chvíľu. Ruky som si zložil z líčok a kusol som si do pery. Síce som sa stále červenal, ale snáď už nie tak moc.

"Nie!" "Áno." ozvalo sa od nich naraz. Kihyun naňho zmätene pozrel a zamračil sa, zatiaľ čo Changkyun mal pohľad zraneného šteniatka.

"Takže... Poďme do kuchyne, urobil som obed." ozval sa Hyungwon trochu nervózne a ja som po ňom strelil posmešným pohľadom. Za to som si zaslúžil ranu po zadku. Vypískol som a zranene som naňho pozrel, lenže on už mieril do kuchyne.

"Hyungwonie, vieš variť? Učil si sa to?" spýtal sa Changkyun, keď už sme všetci sedeli za stolom. S úškrnom som pozrel na Hyungwona, ktorý ma prepaľoval pohľadom. Pred každého z nás položil tanier sushi. A to som si myslel, že na obed toho bude viac! Zakňučal som a so slzami v očiach som pozrel na Hyungwona, ktorý pridal Kihyunovi. Ignoroval môj pohľad s hranými slzami, tak som sklonil hlavu a pozoroval som svoj rozmazaný tanier. Zamrkal som očami, aby som zahnal tie falošné slzy. Smrkol som a začal som jesť. Dlho mi to netrvalo, pretože tam toho bolo naozaj málo. Vstal som a odpratal som si po sebe.

"Choď, prosím, nachystať tie veci." ozval sa Hyungwon, keď som stál medzi dverami. Prikývol som a prešiel som do obývačky. Zo skrinky pod televízorom som vytiahol hry a položil som ich na stôl. Skrinku som zavrel a prešiel som k vitríne, ktorú som opatrne otvoril. Vzal som odtiaľ štyri malé poháriky a fľašku nejakého alkoholu. Odniesol som to na stôl a potom som sa vrátil naspäť k vitríne, aby som ju zavrel. Neplánujeme sa opiť do zabudnutia. Máme iba v pláne dobehnúť zameškané.

× × ×

"Dobre, teraz som na rade ja." zamumlal Hyungwon a prižmúril oči. Napriahol sa a následne švihol rukou. Bohužiaľ šípku pustil neskoro, takže zostala zapichnutá v zemi. Ja a Changkyun sme sa začali smiať, zatiaľ čo Hyungwon nadával tej šípke. Keď sme sa upokojili, vzali sme si poháre a trochu sme si odpili. Keď som pohár pokladal na stôl, pohľadom som zavadil o Kihyuna, ktorý sa tváril ako vrah. Zmätene som zamrkal a hneď som radšej uhol pohľadom. Vzal som si zo stola šípku a postavil som sa na Hyungwonove miesto.

"Ukážem vám, ako hádžu majstri." povedal som nadšene a trochu som sa prikrčil. Prižmúril som oči, pretože sa mi všetko hýbalo a napriahol som sa. Švihol som rukou a pustil som šípku. Nechápavo som zamrkal, keď šípka nikde nebola. Spustil sa hlasný smiech, ktorý bol nákazlivý a začal som sa smiať tiež. Už mi slzyli oči z toľkého smiechu.

"Hej, pššt," priložil si Changkyun prst na pery a snažil sa nesmiať, "mali by sme ísť už spať, inak na nás vaši susedia zavolajú políciu. Aj tak už bude noc."

Všetci sme prikývli. Chcel som už ísť do svojej izby, lenže nemohol som nechať Kihyuna a Changkyuna na gauči.

"Kyunnie, ukážem vám vašu izbu." zamumlal som a zamieril som ku dverám, ktoré boli vedľa kúpeľne. Otvoril som ich a zažal som tam svetlo. Na pleci som ucítil silný stisk. Natočil som hlavu na toho človeka a zarazil som sa, keď som uvidel Kihyunov vražedný pohľad.

"Láskavo sa od Changkyuna drž ďalej." zavrčal a ja som zmätene zamrkal.

"Ja mám v dohľade niekoho iného, o to sa neboj." zašepkal som a potutlene som sa usmial. Vyzeral, že sa uvoľnil. Prikývol a potom si prezrel izbu. On, narozdiel od nás troch, bol triezvy. Aj keď niečo málo vypil, ale stále má normálne rozmýšľanie. Ja by som sa rád opil viac než som, lenže sa bojím. Bojím sa, že Hyungwonovi prezradím čo cítim a on ma zavrhne.

"Tu budeme spať?" spýtal sa, čím prerušil tok mojich myšlienok. Iba som prikývol a pomaly som sa vrátil späť do obývačky. Changkyun zaspával na zemi, hlavou opretý o stôl a Hyungwon hádzal šípky. Zasmial som sa, keď spadla zaňho. Zavrčal a následne pozrel na mňa.

"Wonnie, môžem si u teba vziať deku? Budem spať na gauči." zamumlal som. Zatváril sa nechápavo a potom prešiel ku mne. Vzal ma za zápästie a začal ma ťahať do svojej izby.

"Budeme spinkať spolu." odsekol a otvoril dvere na svojej izbe. Bez mihnutia oka som sa ocitol hodený na posteli a hneď za mnou Hyungwon. Prekvapene som zamrkal. Objal ma okolo pása, prehodil cez nás paplón a pobozkal ma na krk.

"Dobrú noc, Hoseokie~"