VII.

171 38 2
                                    

Zobudil som sa s menšou bolesťou hlavy. Dalo sa to prekusnúť, tak som vstal a natiahol som sa. Hlava sa mi trochu zatočila, ale ustál som to. Vyšiel som zo svojej izby von a zamieril som za hlasmi, ktoré sa ozývali z kuchyne.

,,Nerobil som to preňho, tak nech si urobí vlastné," ozval sa podráždený Minhyuk a ja som si povzdychol. Prstami som si pretrel spánky a vošiel som do kuchyne. Hyungwon vyzeral, že chcel niečo povedať, ale keď ma uvidel, zarazil sa.

,,Hoseok, kedy si vstal?" spýtal sa zarazene a do úst si vložil ďaľšie sústo z raňajok.

,,Pokiaľ ťa zaujíma, či som počul čo povedal Minhyuk, tak áno, počul som ho," zabručal som a do pohára som si napustil vodu, ktorú som hneď vypil.

,,Nepočúvaj ho, kľudne si daj," povedal Hyungwon a zamračene pozrel na Minhyuka, ktorý iba pokrčil ramenami.

,,Nie som hladný," odsekol som a vrátil som sa späť do izby. Síce ma bolela hlava, ale cítil som sa na to, aby som išiel cvičiť. Zbalil som si čisté veci do športovej tašky a prezliekol som sa. V kúpeľni som sa trochu upravil a s taškou v ruke som zamieril do chodby.

,,Odchádzaš?" ozval sa za mnou výsmešný hlas. Otočil som sa a premeral som si Minhyuka pohľadom. Viem o čo mu ide a nenechám ho vyhrať.

,,Neboj, do večera som späť," povedal som a aj cez bolesť hlavy som sa sladko usmial. Minhyuk si odfrkol, niečo si zamumlal pod nos a potom zmizol za rohom steny. S víťazným úsmevom som odišiel z domu a zamieril som do fitka.

° ° °

,,Takže ty aj tancuješ?" spýtal som sa Hyunwooa, keď sme mali pauzu.

,,Áno. Môžeš sa k nám pridať, ak chceš."

,,K nám?"

,,Sme tam iba piati. Kihyun, Jooheon, Jackson, Yugyeom a ja. Menšia tanečná skupinka," zamumlal a napil sa vody. Kihyun? Yoo Kihyun? Uvidím, možno je to on. Tanec ma vždy lákal, tak prečo to nevyskúšať?

,,Rád sa k vám pridám, ak smiem," usmial som sa. Uškrnul sa a pozrel na mňa.

,,Dnes večer, pred fitkom ťa vyzdvihne Jooheon. Má to týmto smerom, ja bývam trochu ďalej."
Iba som prikývol a vstal som. Natiahol som sa a prehrabol som si spotené vlasy. Dnes to nebudem preháňať, tak si posledný krát zacvičím s činkami, dám si sprchu a potom pôjdem domov. Teda tak som to aspoň plánoval, lenže všetko sa so mnou zatočilo a potom už iba tma.

° ° °

,,Hoseok, hej, preber sa," ozýval sa tlmený hlas a na tvári som ucítil niečo chladné. Do hlavy mi vystrelila obrovská bolesť. Zakňučal som a pomaly som sa pokúsil otvoriť oči. Videl som iba obrysy postavy a počul som menší hluk.

,,Ako sa cítiš?" spýtal sa ma Hyunwoo, ktorý stál vedľa mňa.

,,Mám pocit, že mi roztrhne hlavu," fňukol som a chytil som sa za hlavu. Povzdychol si a niečo mi podal. Zamračene som si to od neho vzal a prižmúril som oči, aby som na to videl.

,,Zapi to a neobzeraj si to," zavrčal Hyunwoo a podal mi vodu. Povzdychol som si, hodil som si to do úst a zapil som to vodou. Striasol som sa a zvraštil som obočie.

,,Zavolaj si niekoho aby pre teba prišiel, sám to domov nezvládneš," zamumlal a odstúpil odomňa. Opatrne som sa posadil a nohy som prehodil cez kraj tvrdej lavičky, na ktorej som celý čas ležal. Zvraštil som obočie, keď mi telom prešla bolesť. Zaťal som zuby a vydýchol som všetok zadržiavany vzduch.

,,Nemohol by si ma odprevadiť ty?" spýtal som sa, keď bolesť ustala.

,,Nemá kto pre teba prísť?" spýtal sa zarazene a ja som sa iba nevinne usmial. Povzdychol si a pomohol mi na nohy. Opieral som sa oňho celou svojou váhou, pretože som len tak-tak stál na nohách. Hlava sa mi točila a môj žalúdok robil kotrmelce. Hyunwoo vzal do ruky tašku s mojimi vecami a pomaly so mnou začal odchádzať preč zo šatne.

° ° °

,,Hyu..." zasekol som sa v polke vety, keď som zistil, že byť je prázdny. Povzdychol som si a zamieril som do kúpeľne, kde som dal prať spotené veci. Dal som si sprchu, ktorú som naozaj potreboval, pretože som nestihol tam. Po sprche som si okolo pása obmotal uterák a zamieril som do izby. Už som sa cítil lepšie, pretože ten vzduch vonku mi aspoň trochu prilepšil. V izbe som si ľahol na posteľ a zavrel som oči. Nezvládol by som sa už prezliecť, pretože sa mi znova začala točiť hlava. Moje telo zalialo nepríjemné horko a začalo sa mi ťažšie dýchať. Aj keď som mal zavreté oči, zdalo sa mi, že sa so mnou všetko točí. Môj žalúdok sa stiahol a v ústach som ucítil slanú chuť, ktorá mi prezradila, že za chvíľu budem vracať. Začul som hluk a cinkanie kľúčov.

,,Musíme si to zopakovať!" vyhŕkol Minhyuk a ja som nad ním v duchu pretočil očami.

,,Opakuješ mi to celú cestu sem," zamumlal Hyungwon otrávene a potom som počul nejaký hluk. Všetko utíchlo a ja som nevedel, čo sa deje.

,,Minhyuk, prestaň," prerušil ticho Hyungwonov hlas a ja som sa zarazil. Znel rozochvene a divne.

,,Nikto tu není, nemusíš sa báť," zavrnel Minhyuk a mňa naplo. Aj cez bolesť hlavy som vyskočil na nohy a rozbehol som sa do kúpeľne k záchodu, kde som začal vracať. Oči mi slzyli a hrdlo ma škriabalo. Nechcel som sa pozrieť na to, čo som vyvracal. Na chrbte som ucítil teplú dlaň, ktorá ma začala hladkať po odhalenej pokožke. Keď ma prestalo napínať, oprel som sa o svoju ruku a trhane som dýchal.

,,Stalo sa niečo?" spýtal sa Hyungwon a pohladkal ma po vlasoch. Znova ma naplo a ja som znova začal vracať. Z očí mi tiekli slzy, ktoré som už nedokázal zastaviť. Bolo mi naozaj zle a k tomu sa so mnou všetko točilo. Keď ma to prešlo, vysílene som sa oprel o záchodovú misu a snažil som sa upokojiť svoj dych. Cítil som, ako ma Hyungwon podobral pod kolenami a pod chrbtom. Neviem kde vzal toľko síl, ale v tej chvíli bolo mi to jedno. Dokonca mi bolo jedno, že som na sebe mal iba uterák. Hlavu som si oprel o jeho rameno a nechal som sa odniesť.

,,Minhyuk, prines lieky," bolo posledné čo som počul, než som sa stratil v nekonečnej tme.

Fall In LoveWhere stories live. Discover now