Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

16. PLÁN SA ZAČAL

„Písala mama." povedal Fred odrazu. „Všetkých vás pozdravuje a samozrejme tam bolo aj toto." pousmial sa a podal Remusovi papier. Bola na nej detská kresba, niečoho čo mohlo byť možno Rokfortom, nebol si istý. Každopádne to bol nejaký hrad s vežičkami.

„Ďakujem." zašepkal Remus.. Toľko mu chýbala jeho rodina. Nymphadora a Teddy mu chýbali každý deň. Občas sa dokázal uvoľniť, aby ich kratúčko navštívil, ale nikdy nemohol ostať dlho. Mal na svojich pleciach priveľa a niekedy mal pocit, že už naozaj nevládze.

„Majú sa dobre, sú v bezpečí." pousmial sa Fred. 

„Ja viem, že im je lepšie keď sú ďaleko." odvetil Remus. „A čo Ron?" spýtal sa so záujmom.

Fred zvesil plecia. „Vraj už o dosť lepšie."

***

„To bolo rýchle." povedal jej Draco keď mu priniesla jedlo. Neodpovedala iba mu podala tácku. „Blaise je na tom o dosť lepšie." povedal spokojne.

„Nechápem, prečo sa musí skrývať." vravela Hermiona.

„Do toho ťa nič." odpovedal jej lenivo. „Ako chceš." Hermiona bola podráždená. „Dobre, no tak Grangerová." zastavil ju. „Ide o Yaxleyho." Draco sa spokojne usmial. „Radšej by som namočil Bellu, ale ona vtedy s ním ... a tak by to nešlo."

„Nerozumiem."

„Yaxley. Temný pán ho označil ako zradcu, a teraz predpokladám, že jeho telo obžierajú ryby v mori." Draco vyzeral naozaj spokojne. Dosť chladnokrvne a trocha ju striaslo.

„Prečo?"

„Zabili matku môjho syna." odvetil jednoducho. „Ešte Rodolphus a Bellatrix." ako hovoril v očiach mal niečo čo ju naozaj desilo. „A potom príde na rad aj on. Toto je iba začiatok. Ver mi, ešte sa budú diať celkom zaujímavé veci."

„Si blázon." zhodnotila. „Možno sa ti podarí Bellatrix aj Rodolphusa Lestranga zničiť. Ale jeho nie... on nemôže zomrieť."

„Viem." odpovedal a zadíval sa na ňu. „Viem, že si roztrhal svoju dušu a ukryl ju do rôznych predmetov ktoré sú magicky skryté. Neviem kde sú, ale pracujem na tom ..."

Zahmlilo sa jej pred očami. „Malfoy, to je ... " odmlčala sa a snažila sa pochopiť čo jej to hovoril pred chvíľou. „Krvácaš." Zašepkala odrazu.

Draco sa letmo pozrel na svoju košeľu, ale mykol plecom. „To nič."

„Previažem ti to." Rozhodla sa. Potrebovala niečo robiť. Zamestnať si myseľ. Pretože mala pocit, že stále jej nedošiel plný význam jeho slov. Draco Malfoy vedel o horcruxoch. Ale ako? Nič nedávalo zmysel a navyše jej to aj trocha naháňalo strach. Potlačila triašku a sústredila sa na prítomnosť. Hermiona teda šla po obväzy do kúpeľne. Vrátila sa o chvíľu a všetko potrebné si niesla v náručí. Draco poslušne sedel na kraji postele a dal si dole košeľu.

„Ukáž." Opatrne odlepila starý obväz. Sykol, ale inak sa ani nepohol. 

„Vyzerá to o dosť lepšie." pousmiala sa. „Pekne sa to hojí."

Odhodila starý obväz, vodičkou mu vydezinfikovala ranu a opäť previazala. „Tak." spokojne sa usmiala. „Za chvíľu budeš ako nový. Zaujímalo by ma čo si vlastne Pansy povedal, že na teba zaútočila." Znelo to zvedavo a trocha aj veselo, akoby si tú situáciu predstavovala. Nejako predpokladala, že ju musel nejako naozaj poriadne uraziť. No ani to nemuselo byť príliš náročné. Pansy Parkinsonová mala vždy väčšie ego než rozum.

Malfoy sa jej priamo do očí a uškrnul sa. „Ver mi, Grangerová radšej to nechceš vedieť." pri výraze jej tváre sa rozosmial, a ona sa od rozpakov a hnevu začervenala a udrela ho. Draco zastonal, a nový obväz opäť presiakol kvapkami krvi.

„Prepáč." zašepkala. „To som naozaj nechcela ja ..." trocha sa zamotala, ako sa načahovala pre ďalší obväz. Stratila rovnováhu a padala. Zachytil ju, no prakticky sa naňho aj tak zvalila a ležala na ňom. „Aká si náruživá." uškrnul sa. „Nesťažujem sa."

„Pusti ma," zašepkala.

„Nie." z jeho tváre zmizlo pobavenie aj výsmech a iba sa na ňu pozeral. Dlhú chvíľu. A pritom ju držal v náručí a paradoxne sa necítila veľmi nepríjemne.

Chvela sa po celom tele, keď sa ich pery spojili. Nie od zimy, a nebola to nepríjemná triaška. Dlaňami sa zaprela do jeho pliec a on ju držal okolo pása. Ten bozk bol šialený. Intenzívny nekonečný a krásny.

„Nie!" odtiahla sa a stále sa triasla. „Nemôžem!" vzlykla. „Nemôžem ..."

Chcela odísť ale dvoma krokmi ju dobehol. Chytil ju za zápästie aby mu neušla a druhou, voľnou rukou tlačil na dvere aby sa jej nepodarilo odísť. Cítil jej dych, pretože bola blízko a opäť ju mal chuť pobozkať. Nerozumel tomu. „Nemôžeš alebo nechceš?" spýtal sa jej.

Dívala sa všade možne len nie naňho. No po pár nekonečných sekundách, pochopila, že nejakú odpoveď čaká. Zdvihla pohľad a hľadela mu priamo do očí. Chcela mu niečo odvrknúť, no nemohla. Naprázdno prehltla a po lícach jej stekali obrovské slzy. „Nemôžem:" zopakovala napokon. „Naozaj nemôžem." 

*** 

Ahojte :)

Nuž, mám pre vás novú kapitolu :)) Tak dúfam, že sa vám páčila :) No dobre, naozaj som strašne zvedavá na teórie všetko :D :D Podľa mňa dosť podstatný prelomový diel a to ohľadom PA aj konca kapitoly :D :D A stalo sa v ňom dosť veľa si myslím :) 

Nabudúce už bude snáď aj viac Blaisa :D Strašne sa naňho ja osobne teším :D 

Nuž, tak hádam zase budúci víkend :-* 

Kisses -V ♥