Miraculous- Nová Éra Hrdinov

Smútok #24

Marinett pov.

"Marinett, nevzdávaj sa bez boja. Možno sú len priatelia nič viac." skúšala ma presviedčať moja malá kwami.
"A ak nie? Ak som naozaj taká naivná?" zaborila som hlavu ešte viac do vankúša.
"Marinett, nespoznávam ťa. Prečo si taká pesimistická?" hnevala sa Tikky.
        Táto veta mi otvorila oči. Tikky a ani Alya si to nezaslúžili. To ja som tam za nimi chcela ísť a nie Alya. Tikky sa mi len snaží pomôcť a nie ublížiť. Ak by nebolo Tikky, neprešla by som si týmto.

"Prepáč mi, že som na teba bola taká zlá. Ty za to nemôžeš." sadla som si na posteľ a utrela si slzy.
"Ty zato nemôžeš. A ospravedlnenie sa prijíma." objala ma Tikky.

"No nič. Ideme sa prevetrať, čo ty nato?" už s úsmevom som presviedčala Tikky.
"Ak ti to vyčarí úsmev na tvári, čerstvý vzduch ešte nikomu neuškodil." úsmev mi opätovala.
"Tikky, tečky." a už na balkóne stála dokonalá Ladybug.

Keď som tak chodila po nočných strechách Paríža, všimla som si, že na Eiffelovej veži niekto je. Prišlo mi divné, že na vrchole veže, kde sa ľudia ani dostať nemôžu, niekto stojí. Kedže som mala kopu času, išla som si to tam aj omrknúť.
        Keď som bola už skoro na vrchole,  všimol si ma a tak sa skrčil a myslel si, že ho neuvidím ale márne. Bol to  niejaký chlapec v mojom veku a podopieral si rukou hlavu až dokým si ma nevšimol a tak si sadol na zem.
"Pane, čo tu hore robíte tak neskoro v noci? Mali by ste byť doma a spať." prehovorila som naňho.
"Ahoj broučinku. Aj ty by si mala doma už dávno spať, nemyslíš?" odpovedal.

Ten hlas mi bol strašne povedomí. A "broučinka" ma volá iba Chat....Počkať. Čo robí Chat pred pól nocou na vrchole Eiffelovej veže? Asi ho niečo trápi, musím mu pomôcť.

"Kocoure, čo tu robíš?" vystrašene som sa ho opýtala.
"Presne to, čo aj ty." kľudne prehovoril Chat, a odvrátil zrak odomňa.
" Takže v tom prípade sme na rovnakej lodi." odpovedala som a sadla si k nemu.
"Nerozumiem ti." nechápavo namňa prehovoril Chat.
"Obidvoch nás niečo trápi a preto sme sa transformovali a odišli zo svojich izieb." pousmiala som sa na Chata.
"Prepáč Beruška ale nemám náladu a ani chuť sa s niekym rozprávať." smutme prehovoril Chat.
" Aha, takže tým mi naznačuješ že mám odísť?" mierne nehnevane som sa ho opýtala a plánovala som vstať no stihol ma chytiť za ruku.
"Nie, vtedy ťa potrebujem najviac beruško." mačacími očkami namňa Chat pozrel.
      Aj keď som nerozumela, o čo mu ide, som si sadla naspäť a čakala som čo príde.
"Vieš, všetkého mám vyše hlavy. V reálnom živote to mám ťažké. Dievča, ktoré ma miluje zamnou stále dolieza a vychvaľuje sa, že somnou niečo má. Ale ja chcem len jedno dokonalé dievča, ktoré ma odkopáva a nechce ma. Otec namňa stále nemá čas a strašne mi chýba mama. Som v koncoch.

To bolo prvý krát čo som videla Kocoura takto smutného. Prišlo mi ho ľúto, no ani ja nemám málo problémov no na Chatovi mi strašne záleži ako jeho parťáčka a tak mu aj pomôžem.

" Čo sa týka otca, mamu ti nenahradí nikto a tak musíš byť silný a vydržať to. Viem, že strata blížneho bolí ale ty si silný. A čo sa týka tej baby, kašli na ňu. Ak chceš len tú, ktorá je pre teba dokonalá, stráž si ju a dokáž jej, že si jej pravý. A na tú, ktorú nemiluješ ty, tak jej to povedz." odpovedala som.
     "Je to ťažké Beruška. Tá, ktorú milujem nadovšetko, zas nemiluje mňa a berie ma iba ako kamaráta." smutne odpovedal.
     "Tak jej to skús povedať čo k nej cítiš a uvidíš." s úsmevom som mu rozprávala a on poslúchal.
    "Jedného dňa, ak naberiem odvahu a silu jej to povedať, tak to aj uskutočním." už s úsmevom na perách prehovoril Chat a nečakane ma objal so slovami: "Aspoň že ťa mám."
      Objatie som mu opätovala. Keď sa odtiahol, všimol si moja vyplakané oči a tak ho zaujímalo, čo sa stalo mne no ja som len klesla zrakom dole a vyhovorila som sa nato, že mám zajtra školu a musím ísť už spať. No v tom ma chytil za ruku.
"Spolu dokážeme aj nemožné." a nežne mi ju pobozkal.

Usmiala som sa naňho a prikývla som.
"Dobrú noc Kocourku." zakývala som na rozlúčku a už ma nebolo.
"Dobrú noc Má lady." zakričal namňa Chat a už letel svojím smerom domov.

Mala som dobrý pocit z toho, že som ho dokázala rozveseliť.
      "Teček dosť." potichu som povedala a vyčerpaná Tikky mi spadla do náručia.
" Marinett, som strašne unavená." prehovorila Tikky a po tom, čo to dopovedala, zaspala ako zabitá.
"Dobrú Tikky." povedala som a zaspala som taktiež.

Troška dlhšia časť ale dúfam, že vám to nevadí. Ale tak čo keď ma chytla múza.😅 Onedlho čakajte viacej takýchto častí. Vaša Andrea.❤😙