Miraculous- Nová Éra Hrdinov

Skok #26

( Adrienov pov. pokračovanie)

Keď sa v tom momente objavila namiesto učiteľky Marinett s Alyou. Smiala sa až dokým ma neuvidela a nesklonila hlavu. Veľmi ma to zabolelo. Nikdy som necítil nenávisť od takej správnej osoby ako je Marinett. Nechcel som jej ublížiť tým, že ma videla s Lilou. Musím s tým niečo spraviť a to ihneď.
"Marinett? Ja a Lila....áno viem, tvoríte pár a nechce aby sme sa ďalej rozprávali , chápem ťa." keď mi v tom skočila Marinett do reči a doplnila.
"Nemyslel som toto. S Lilou nič nemám naozaj. Bolo to nedorozumenie." usmial som sa na ňu a ona sa zahanbila.
"Aha, prepáč mi že som ti skočila do reči, veľmi ma to rozrušilo, keď som vás spolu videla vonku a Lila o tebe rozprávala ako o jej chlapcovi." odpovedala a zas sa začala pozerať do zeme.
        Neviem čo to domňa vošlo ale musel som to spraviť. Otočil som sa k nej a dvihol jej tvár.
"Marinett, o teba prísť nechcem. Bola si moja prvá kamarátka a stále budeš na prvom mieste, tak sa usmej. Neprídeš o mňa." povedal som jej všetko čo som mal na srdiečku a konečne som ju videl sa usmievať.
"Ď-ďakujem A-a-drien." začala sa červenať.
"To nestojí za reč Marinett." usmial som sa na ňu a začal sa na pár minút venovať Ninovi, až pokiaľ neprišla naša triedna učiteľka Mrs. Bustier na hodinu biológie.
            Deň ubehol strašne rýchlo. Ani som sa nenazdal a už bolo pár minút ku koncu hodiny.
"CRRRR." zazvonil zvonček a všetci sa rozutekali domov. Kedže som sa dnes nikde výnimočne neponáhľal, počkal som Nina a šli sme pred školu.
" Ahojte chlapci!" z diaľky na nás kývala Alya.
"Ahoj Alya." naraz sme pozdravili a vybuchli sme všetci traja smiechom.
"Nevideli ste náhodou Marinett? Zase sa stratila v dave bežiacich žiakov." vystrašeným pohľadom sa začala Alya obzerať, či náhodou nezbadá ležiacu Marinett na rozhriatých schodách pred školou.
"Neboj sa, možno sa len zdržala v škole." upokojoval som ju.
"Počkáte na ňu somnou prosím?" psími očami nás presviedčala Alya.
"Tak dobre." s Ninom sme prikývli.
             Po pár minutach sa objavila za Alyinim chrbtom. Kedže pomňa prišla už osobná limuzína, pozdravil som ich a už som utekal k limuzíne.
            Keď sme tak išli domov, niečo sa pred našou limuzínou myhalo. Vedel som, že to nenaznačuje nič dobré. V tom som ucítil silný náraz.
" Do šľaka!" skrýkol vodič snažiaci sa otvoriť dvere no, nešlo to.
"Čo budeme robiť?" zľakol som sa.
"Pane Agreste, viete plávať?" opytal sa ma vodič.
"Áno." zdivene som mu odpovedal na otázku.
"Tak potom skáčte!" zakričal a vybuchol dvere limuzíny.
            Nachádzali sme sa nad veľkou riekou v Paríži. Niečo nás vynieslo hore, a okrem skoku mi nič iné neostávalo.
Odhodlal som sa a skočil.

Táto časť je venovaná @Roxinka190 za správny odhad.😄 Dúfam, že sa vám táto oneskorená časť páčila, a tešte sa na ďalšie takéto príbehy. Ďakujem za každý votes, komentár a zdieľko. ❤ Ste najlepší.😍