Miraculous- Nová Éra Hrdinov

Pomoc #27

(Adrien pov. pokračovanie)

Keď som letel, preletel mi celý môj život pred očami. Nikdy som sa nebál viac, než teraz. Letel som len chvíľu, ale zdalo sa mi, že letím celý život.
Keď som sa v tom prebudil až v ľadovom mori, ktorá ma pomaly unášala ďaleko od svetoznámeho Paríža. Snažil som sa plávať no, nešlo to. Jediné, čo som dokázal, bolo držať sa na hladine a nepotopiť sa.
" Adriene, čo sa to stalo? Som mokrý!" kričal Plagg, ktorý nič netušil.
"Ak-kuma po-posadol ďalš-šieho č-č-človeka." roztraseným hlasom som ledva dopovedal.
"Tak načo čakáš Adriene? Transformuj sa!" nechápavo namňa pozeral Plagg.
"A riskovať, že budeš chorý?" rozčúlene som povedal Plaggovi, ktorý sa nesnažil vzdať.
" Ja sa z toho dostanem, radšej byť chorý, ako by som mal vidieť zomierať môjho nositeľa!" kričalo moje malé kwami.
"Tak dobre. Plaggu drápky!" zakričal som a už som sa pomaly premieňal na Chata.
Vedel som, že Plagg mal pravdu. Ešte chvíľu by som ostal vo vode, a bol by som zamrzol.
Keď som pomocou mojej palice a pomocou mojej mačacej sily doskákal na most, z ktorého som spadol, zamrazilo ma. Moja limuzína bola napychnutá na špici Eiffelovej veže a môjho osobného šoféra nikde. A čo mi prišlo ešte divnejšie, všimol som si Ladybug, ako kľačí pod Eiffelovou vežou, a ruky má na tvári. Plakala. Hneď som sa rozbehol za ňou.
"Beruška, čo sa stalo?" vystrašene som sa dotkol jej ramena.
Ona sa len viac rozplakala a chytila mi moju ruku, ktorú som chytila ešte pevnejšie.
"Adrien." odpovedala.
Nechápal som prečo povedala meno mojej druhej osoby. Ale po pár minutkach rozmýšľania som nato prišiel.
Podľa všetkých trčím niekam vo vode živý alebo už mŕtvy. Prišlo mi jej ľúto.
"Čo sa s ním stalo?" spravil som zo seba debila, kedže som tu došiel len pred pár minútami.
"Po-pozri sa hore." a ukázala na Eiffelovu vežu.
"To bude dobré. Možno žije a potuľuje sa niekde po meste." optimisticky som prehovoril na moju Lady.
"A ak nie?" postavila sa, utrela slzy, ktoré jej stekali po červených lícach a silno ma objala. Ja som ju objal ešte silnejšie. Pohladkal som ju po vlasoch a ona si položila hlavu na môj hrudník. Chvíľku som ju utešoval, potom sa odtiahla.
" Idem sa pomstiť." utrela slzy a už letela niekam vzduchom.
"Počkaj! Idem s tebou." odhodlane som sa vybral za Beruškou a už sme leteli vzduchom a hľadala toho tvora, ktorí skoro zabil Adriena a jedného nevinného človeka.
Beruška ma zaviedla do kanála. Neviem prečo ma zaviedla niekam tam, ale veril som jej.
"Vylez, ty obluda!" kričala moja Lady na celý kanál.
Keď som v tom započul hlasný rev. Bál som sa o môj život, no nesmiem tu nechať moju Lady samu. Ak by sa jej niečo stalo, neodpustil by som si to.
Z veľkého kanála vyšiel nie veľky zakumizovaný človek. Bol to môj druhý vodič mojej limuzíny. Myslel som si to.
" Šťastíčko." z premyšľania ma dostal hlasný výkrik Berušky.
Do rúk jej spadol bič. Z jej pohľadu som vedel, že vie čo s ním má robiť. Kedže môj zakumizovaný šofér má schopnosť rýchlosti, môže ho zničiť ukradnutím jeho kľúcou, ktoré mal zapnuté na opasku.
S mojou pomocou sme to dokázali. Bojovali sme ako tím, a vyhrali sme boj s Lyšajom.
"Narobil si už dosť zla malý Akuma. Do polepšovni s tebou!" už s miernym úsmevom vykríkla Beruška a vypustila bieleho motýľa.
"Broučinko?" jemne som prehovoril na moju Lady.
"Áno?" pretočila očami, kedže neznášala, keď jej niekto povie Broučínko.
"Večer o 20:00 čakaj na moste. Bude ťa tam niekto čakať." usmial som sa a už ma nebolo.
"Budem tam." mierne sa usmiala a pomáhala šoférovi von z kanálu.

Tak a už je na svete ďalšia čast. 😁 Napíšte názorík na túto časť. Či mám pokračovať či kašľať na túto nepodarenú fanfiction. :/ Je to na vás. -Vaša Longdonová.💋😅