Miraculous- Nová Éra Hrdinov

Narodeniny #11

:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-
Marinett pov.
_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_:_

"Všetko najlepšie Marinett!" zakričala Tikky hneď, ako som sa zobudila.
Znova sa mi sníval ten hnusný sen o mne a o Adrienovi. To nebol sen, dokonca nočná mora.
Nebyť Tikkynho ranného prekvapenia, tento sen by ma sprevádzal až do konca dňa.
"Ďakujem krásne Tikky." usmiala som sa na Tikky, zobrala som si ju do dlaní a pritúlila som ju.
" Aj superhrdinovia si zaslúžia osláviť narodeniny." povedala Tikky a už sa letela skryť.

"Dobré ráno zlatíčko, ako sa spalo nášmu oslávencovi?" ozval sa spod podkrovných dverí mamkin hlas.
"Ahoj mamí, ahoj tatí. Spalo sa mi fajn, ďakujem za opýtanie" zakričala som a sadla som si s úsmevom na posteľ.
"Tak tu máš narodeninový darček. Ten je od nás." povedali spoločne a silno ma objali.
"Pozor, nech ma nepripučíte." povedala som našim a za vďaku odomňa dostali nemalú pusu.
" Mami, to ste nemuseli naozaj." povedala som a moje oči sa mi pri rozbaľovaní darčeku rozžiarili, ako dve malé hviezdičky.

Ako darček som dostala veľkú figurínu na moje návrhy a novú látku, dovezenú až z Číny. To sa mi snáď len sníva. (Vzdychla som si.)

"Marinett?" kričala mi mamka z kuchyne.
"Prosím mami?"
" Za päťnásť minút začína škola, a za necelých desať minút ťa pred pekárňou bude čakať Alya." povedala mamka a darovala mi jej úsmev.
"Idem nato." povedala som a rýchlo som sa začala chystať.

"Tikky, mám všetko?" opýtala som sa mojej malej kwami.
"Áno Marinett." odpovedala a vletela mi v čas do kabelky.
"Už je tu Alya!" kričal z pekárni tatko.
"Už idém." zakričala som naspäť, vzala tašku a utekala som k Alyi.

"Už som tu." povedala som Alyi a len tak tak chytala po dychu.
"Všetko najlepšie kočko." druhé hrejivé slová, za dnešné ráno.
"Ty si nezabudla." odpovedala som a objala som Alyu.
"Na také veci ja nezabúdem." povedala a objatie mi opätovala.
"A teraz rýchlo, škola začína za 5 minút." povedala a rýchlejším krokom sme šli do školy.

"Prekvapenie!"započula som hneď, čo som otvorila dvere do triedy.
"Ďakujem krásne." so slzami na krajíčku som poďakovala.
A začalo sa objímanie, priania a čo k narodeninám patrí.
Keď som si v tom všimla, že jedna osoba dnes v škole chýba. Bol to Adrien. Začala hodina, a už bolo po zábave. Akoby som tie narodeniny ani nemala. Projekt som ani neprezentovala, pretože bez Adriena to nešlo, a na všetkých ostatných hodinách sme brali nové látky. Celý tento školský deň som sa len unudene dívala na tabuľu a tvárila sa, že ma to aspoň trošku zaujíma.

"Crrrr!" konečne zazvonil zvonec na koniec dnešného dňa za lavicami a ja som sa rozbehla domov. Nemala som dnes veľmi náladu. Adrien neprišiel a to ma mrzelo.

Keď ma v tom rozmýšľaní niekto chytil za rameno.
Pomaly som sa otáčala s nádejou, že to bude Adrien, dokým som nezistila kto to je.
Predomnou stál človek posadnutý Akumou.
"Všetko najlepšie Marinett." povedal a začal sa zlovestne smiať.
"Pusti ma!" kričala som znechutene.
"V žiadnom prípade, ty pôjdeš pekne somnou."
Keď to dopovedal, schmatil ma za nohy a už somnou letel do obrovského polorozpadnutého domu na konci mesta.
"Kto vlastne si?" opýtala som sa ho vydesene.
"Som tvoja nočna mora Marinett, Ghostman." zareval.
V tom som si spomenula, že som dnes Nathaniela úplne ignorovala. V hlave som mala len a len Adriena.
"Ale prečo?" opýtala som sa ho to ešte raz.
"Chcem byť s tebou dlhšie, než len v škole. V škole si ma poriadne ani nevšimneš, a keď mám možnosť, prečo to neuskutočniť? A musím prilákať Ladybug a Chata, počkaj tu a nikam nechoď. A vlastne, z tejto izby nikdy nevýdeš. Dvere sú zaseknuté a okná táto z izieb nemá." vysmieval sa mi Ghostman a so svojou ceruzkou v rukách menil všetkých na neviditeľné monštrá.
"Ahoj Marinett." povedal neznámi hlas zamnou.
"Áá." skrýkla som.
"Kľud Marinett, to som ja Chat." povedal parťák a pomáhal mi sa odviazať.
"Kocour, pozor!" skrýkla som na Chata.

Ták a tu máte novú časť.🌌
Som strašne rada, že vás moja ff až tak zaujila a podporili ste ju svojími ✴ a 💌.
Ešte raz ďakujem, ste perfektný.❤