Miraculous- Nová Éra Hrdinov

Volpina je späť?! #18

Ladybug pov.

Došla som na miesto, kde som naposledy videla človeka posadnutým Akumom a Chata.
"Tak to ti trvalo Broučku." povedal Kocúr namosúreným hlasom.
Kedže bol pripútaný a zviazaný, nečudovala som sa kebyže mi povie niečo horšie.
"Neboj sa pomôžem ti." odpovedala som a bežala som ku Kocúrovi.
"Ale, ale kto k nám prišiel? Žeby to je tá kúzelná superhrdinka Paríža? Aká nezvanná nášteva." odpovedal zloduch a ironicky mi zatlieskal.
"To si ty, Volpina?!" neverila som vlastným očiam.
"Áno. Nová a lepšie superhrdinka Paríža. Ja a Chat budeme neoddeliteľná dvojka a Adrien bude znova môj." smiala sa mi do tváre Volpina.
"Ja a Beruška sme tím. S tebou v tíme nebudem nikdy Volpina! Ilúzia nieje záchrana." odpovedal Kocúr.
"Kocúrik mĺč, inak to bude tvoj koniec!" kričala Volpína.
"No dokaž to." odpovedal Chat a prefíkano sa pozrel na Volpinu.
"Ako myslíš Čiča."povedala Volpína a zahrala krátku melódiu na jej píšťalke.
"Kocúr, nie!" zakričala som na Kocúra.

"Čo si to urobila? A kde je Kocúr?!" zo slzami na krajíčku som sa opýtala Volpíny, ktorá len stála na kraji strechy a smiala sa mi do tváre.
"Ak mi dáš svoje mirákulum, poviem ti, kde sa nachádza tvoj milovaný Kocúrik." zvážnela Volpina.
"Tak dobre." smutne som chytila do oboch rúk ucho a ticho som dúfala, že sa onedlho zjaví Kocúr a nebudem musela odovzdať niečo, čo mi totálne zmenilo život.
"Beruška, nerob to!"
Keď v tom namňa niekto zakričal zdola.
"Nerob to prosím."
Bol to Kocúr. Bol zviazaný na jeho tyči a zavesený dole hlavou.
"Kocúr, ty žiješ!" celá natešená som skrýkla.
Bežala som za ním, aby som ho rozviazala, no v tom som zacítila silný úder do nôh a ja som spadla na zem.
Pri páde som spadla na ruku. Aj s veľkými bolesťami som sa znova postavila, a šla za Chatom.

"Ďakujem ti Broučku." povedal Chat a snažil sa ma objať, no ja som ho odstrčila.
"To snáď nie." vydesene namňa prehovoril Kocúr.
"Neboj, budem v pohode. Len bež za ňou, ja ťa dobehnem."
"Nie! Bez teba to nedám. Sme tím a tím drží spolu či nie?" vážne namňa prehovoril Chat.
"Áno ale.....žiadne ale. Chyť sa ma, ideme!" skočil mi do reči Kocúr."
"Ideme." chytila som sa Chata a leteli sme za Volpínou, ktorá nás už čakala v parku.
" Čo to čo to. Kocúrik zachraňuje svojho chrobáčika, to je tak romantické." nervózne a z iróniou v hlase na nás prehovorila Volpina.
"Šťastíčko." skrýkla som a do rúk mi spadli dve hračkárske červené náušnice s čiernymi bodkami.

(Po pár minútach bitky)

"Tak dobre Volpina, vzdávam sa. Ty si omnoho silnejšia než som ja. Ty a Kocúr budete určite lepší ako som ja. Tu máš moje mirákulum. Vyhrala si." odpovedala som zo smútkom v očiach.
"To snáď nie Broučku. Bez teba to nedám." smutne prehovoril Kocúr a chcel ma zastaviť a tak som len žmurkla a on vedel, o čo mi ide.
"Takto sa mi to páči Ladybug." odpovedala a ja som už stála skoro pri nej.
"Neskoro klamárka. Nato, že máš falošné mirákulum líšky niesi až taká bystrá." usmiala som sa na ňu a ukázala jej náhrdelník, v ktorom sa nachádzal Akuma.
Zlomila som ho a tým vyšiel aj malý Akuma.
"Už si narobil zla dosť malý Akuma, do polepšovni s tebou!" Keď som to dopovedala, už som púšťala malého bieleho motýlika do vzduchu.
"Papá motýlik." doplnila som.
"Miraculous Ladybug."
Vyhodila som do vzduchu náušnice a tým sa všetko pokazené vrátilo do normálu. A s tým všetkým aj moja ruka. Vydýchla som si a vrátila k Lile.
"Si v poriadku?" opýtala som sa už premenenej Lily.
"Zase ty? Už ťa nechcem v živote vidieť Ladybug. A už ani Kocúra!" vyhrešila nás a odišla domov.

Dúfam, že sa vám aj táto časť páčila a zanecháte tu votes, koment alebo ma zazdieľate na niejakej stránke. Čím viac ľudí, tým častejšie budú vychádzať ďalšie kapitoly. Inak ďakujem za viac ako 1000 zhliadnutí😍. Ste výborný.❤