Miraculous- Nová Éra Hrdinov

Toto sa nemalo stať #22

(Pohľad Marinett pokrač. #21)

Keď sme už boli skoro pri Lile a Adrienovi, všimol si nás Adrien a tak pozdravil ako prvý.
"Ahojte baby." pozdravil a usmial sa na nás.
"Ahoj." pozdravila Alya a taktiež sa na nich usmiala.
Po pár minútach pozdravila aj Lila, ale povýšeneckým hlasom.

Ja som bola ticho.Nevedela som, čo si mám o tomto myslieť.Nemala som náladu im kaziť im príjemnú atmosféru. Nechcela som si priznať, že žiarlim a tak som tam len mĺčky stála a premýšľala, ako sa mám zachovať.

Mám pozdraviť? Mám žiarliť? Nemala som tu vlastne ísť. Zbytočne budem smutná a pri tom aj sklamaná.
A najhoršie je, že som tu musela ťahať aj Alyu, ktorá sa niejako zakecávala s Lilou a Adrienom.

"Čo tu vy dve hrdličky robíte?" zarývala Alya do Lili a Adriena.
V tom mi to všetko došlo. Aj moja najlepšia kamáratka sa postavila proti mne. Chce, aby Adrien chodil z Lilou a nie somnou. Byť tu nemá cenu a tak som sa chystala od nich čo najďalej. Chcela som ísť preč, no Alya ma schmatla za ruku a neplánovala ma tak skoro pustiť.

"Marinett, deje sa niečo?" opýtala sa ma v tom okamžiku Alya a čudovala sa, čo sa to somnou porobilo.
"Idem domov. Nemám náladu prepáč." odpovedala som a odstrčila Alyinu ruku.
"Ale ale. Niekto nám tu začal žiarliť." výsmešne namňa prehovorila Lila a šibálsky sa namňa usmiala.
"Grrr." toto bolo jediné, čo som v tejto situácií mohla urobiť. Vziať nohy na plecia a vybrať sa domov. Nemala som chuť sa hádať a ani nikoho prosiť.

"Už musím bežať, tak zajtra. Ahoj." pozdravila Alya a už bežala zamnou.

"Nechaj ma." zvyšovala som hlas ma Alyu, čo to len zhoršilo situáciu.
"Povedala som niečo zlé?" pýtala sa ma Alya, keď ma dobehla na červenej.
"Nie, vôbec nie." ironicky som prehovorila.
"Za tie dve hrdličky? Veď to bola len sranda Marinett, nerob z komára somára.
"Ak by si uvidela Nina s Chloé spolu pred školou ako sa rozprávajú a skúša ho zvádzať ako by si sa zachovala? A ak by som prišla a povedala im dve hrdličky ako by si sa zochovala? Podľa mňa rovnako ako ja. A teraz ma prosím nechaj samú!" skrýkla som na celé hrdlo a už som bežala zo slzami v očiach do izby.
"Ale,ale, Marinett počkaj." kričala Alya ale už márne.

"Marinett, neplač! Nemôžeme ryskovať, že ťa posadne Akuma! Potrebujeme ťa Marinett." vysvetľovala Tikky, ktorá vyletela z kabelky hneď ako som prišla domov.
Smutná som si zaborila hlavu do vankúša a premýšľala, prečo sa musela práve ona zamilovať do chalana, ktorý má rád inú.

Ahojte ľudkovia!! Som späť po dlhej pauze, a somnou prichádza aj ďalšia časť. Rozmýšľala som a tak to aj uskutočním. Ako vidím, komentáre a aktivita klesá, a ak NEBUDE NA TOMTO PRÍBEHU MIN. 5 KOMENTÁROV A 50 ZHLIADNUTÍ,TAK SOM NÚTENÁ SKONČIŤ.😢😱 Tak dúfam pri ďalšom príbehu. :/
A PROSÍM DOLE DO KOMENTÁROV ČI MÁM SKONČIŤ A ČI NIE. ☹ fakt neviem či to má zmysel písať a či nie....