Začarovaná Zem

Special Christmas part

Keď som sa ráno zobudila musela som čeliť tisíckam otázok ohľadom mňa a Willa.
Prečo si s ním spala?
Od kedy?
Ako si sa tam dostala?
Je niečo medzi ním a tebou?
Pervérzne otázky od chlapcov radšej ani nespomínam.
„Hej, hej, hej! Kľuud! Vy pubetiaci oneskorení!"
Podráždene som zafučala, keď mi položili už asi tristú narážku.
Aspoň na chvíľu- konkrétne sedem minút- som ich umlčala.
Za to celé ráno mi úplne vypadlo z hlavy, že má Ryan pre mňa niečo prichystané.
Po raňajkách som sa k nemu prilíškala a spýtala sa na to.
Ryana prehlo smiechom a skuvíňal ďalších dvadsať minút.
Will sa na mňa usmieval.
Ten úsmev som si nevedela nijako vyložiť.
Bol chápavy, súcitny, podpichovačný a samoľúby v jednom!
Prižmúrila som naňho oči.
„Nepovieš mi to?"
„Prepáč, Hitlerová... Máme jasné inštrukcie."
Ofučala som sa a nachvíľu kráčala sama.
Tá obrovská hora, kde bol pravdepodobne Vitae, sa každým dňom približovala.
Každým krokom sme boli bližšie k domovu.
Stará Alyssa by utekala dokým by sa tam nedostala.
Nová nechce prísť o priateľov.
Za tú celú dobu som mala čas premýšľať nad Vitae.
Dajme tomu, že je to kus modrého, nie! Červeného kameňa a plní želania.
Čo by som si, ako ich šef, priala ja?
Peniaze mám...
Rodinu hádam tiež.
Vláda nad svetom by bolo pre mňa ťažké bremeno.
Ale sto ľudí sto chutí.
„Leo?"
Zašepkala som zúfalo.
Ustrachane sa na mňa pozrel.
„Naozaj mi nepovieš na čo vám Vitae je?"
Jeho ustrachany výraz nahradil pobavený.
„Aj keby som chcel, nemôžem."
„Fakt?"
„Fakt... A už nevyzvedaj."
No ooook!
Stúpali sme do mierné kopca, ale aj tak som fučala ako kôň. Tesne pred koncom mi niekto prekryl oči.
„Heej!"
Ruky som natiahla za seba a začala dotýčneho fackať.
Ani ním nehlo.
Nahnevane som si založila ruky vbok.
„Skončíš už, Ryan?"
Dlane mi spred očí zmizli a o chvíľu predomnou stál menovaný.
„Ako si vedela, že som to ja?"
„Tvoje priteplené ruky pozná snáď každá."
„Ňach." Mávol rukou a zdrapol ma za lakeť.
Rýchlo ma ťahal dopredu, až kým sme sa nedostali na vrchol. Ako prvé som si všimla, že je tu jasnejšie, než dole.
Takmer hneď som zistila prečo.
Oči sa mi od radosti rozžiarili.
To je sneh!
A skutočne... Vŕšky, doliny, polia a stromy boli pokryté trblietavou prikrývkou.
Takmer som sa rozplakala.
Sneh bol vysoký asi šesťdesiat centimetrov. Dokopy to bolo viac, ako som kedy videla.
„Ryan..."
„Hm?"
„Ryan..."
„Áno?"
Pomaly som k nemu otočila moju vysmejkanú hlavu.
„To je mega!"
Hodila som sa mu okolo krku, až sa zapotácal dozadu.
So smiechom ma oblapil.
„Ďakujem, ďakujem, ďakujem..." Šepkala som takmer nečujne.
A to som si myslela, že tento rok sneh neuvidím.
„Už by aj stačilo, Aly. Nejdeme sa vyšantiť?"
Sprisahanecky som naňho pozrela.
„Súhlasim s tvojím návrhom."
„Dobre... Ale najprv pusu."
Natrčil líce. Zasmiala som sa a pobozkala ho tam.
„Môžme ísť."
Z vrecka vytiahol pár rukavíc a podal mi ich.
Navliekla som si ich a hodila sa do studeného snehu.
Toto som potrebovala.
Chlad mi postupne ochladzoval rozhorúčavené svaly.
Do reality ma vtiahla až mokrá guľa, ktorá mi pristála na tvári. Prudko som sa posadila a zazrela na narušiteľa môjho pokoja.
Ryan sa snažil potlačiť smiech, ale z Leových zmrznutých rúk som vydedukovala, že to bol on.
Ani som si nevšimla, kedy všetci dorazili.
Postavila som sa, v rukách narýchlo uguľala guľu a celou silou sa ňou zahnala po Leovi.
Na moje obrovské prekvapenie som trafila.
Aj keď len rameno, ale aj to sa počíta. Guľa sa rozprskla do všetkých svetových strán a oprskala ostatných. Chvíľu na mňa šokovane hľadeli.
Šťastne som pohopkávala na mieste, no keď sa ich pohľady zmenili na pomstychtivé, otočila som sa na päte a rozutekala sa preč.
Za sebou som počula bojový krik, ktorý sa ku mne rýchlo približoval.
Vypískla som, keď ma schytili niečije ruky a zložili na zem.
Kto iný by ma dobehol ak nie William.
„Kam že, kam že..." Diabolský sa zasmial a uväznil ma medzi svojimi rukami.
„Preč... Niekde, kde prežijem."
„Neskoro."
Pousmial sa a zrazu sa spoza neho vynorila celá skupinka. V rukách držali snehové gule. Podaktorí si ich vyhadzovali do vzduchu.
„Si. Rob. Srandu."
„Páľ!"
Zhúkol a o chvíľu som na seba ucítila dopadať tvrdé guliska.
Zakričala som a snažila sa vymaniť z jeho zovretia. Nakoniec sa mi to podarilo.
V momente som sa postavila a zotrela si z tváre sneh.
„Vy idioti."
Ani som sa nenazdala a Will ma opäť držal.
„Poďte!" Skríkol.
Všetci si nabrali gule, dokonca aj Charlotte, a rozbehli sa na nás.
Zatvorila som oči a pripravovala sa na ďalšiu smršť. Avšak namiesto toho ma niekto oddelil od Willa, ktorý bol teraz na zemi a zakrýval si tvár pred snehom.
Zase ma použili ako návnadu. Anciáši jedny...
Zasmiala som sa, keď mu jedna guľa trafila nos a taktiež som sa naňho vrhla.
Nech si nemyslí, že skončí bez trestu.
Tssss.
Do hrste som si nabrala sneh a prevrtala som sa pomedzi telá, ktoré sa skláňali nad Willom.
V očiach mal naštvaný výraz a mykal sebou. Leo, Ryan, Alex a Sam ho držali za končatiny.
V momente, ako mu pohľad padol na mňa sa zatvaril zúfalo.
„Prosím. Už. Žiadne. Gule."
Zlovestne som sa zasmiala.
„Neboj sa... Guľa to není."
Hneď ako som to dopovedala, som mu sneh rozotrela po celej tvári.
V živote som tak škodoradostná nebola!
Eej Alyssa!
Pokrútila som nad sebou hlavou a pripravila sa na vojnu, ktorú som práve rozpútala.