Začarovaná Zem

Rozpomenutie

Čakala som na ich odpoveď a usmievala sa jak blbá.
Ja som práve letela na drakovi!
Ten úžasný pocit mi nikto z hlavy dostať nemohol.
Teda áno... Charlotte.
Všimla som si ako drží Willa za lakeť.
Will si k sebe nikoho tak ľahko nepustí. Mňa kým chytil za ruku... Aah.. To sa nedá ani spočítať.
„Aly? Si to ty?"
Opatrne ku mne našľapol Ryan akoby sa bál, že sa rozpustím vo vzduchu.
„Nie. Len jej nápodobnenina." Prevrátila som oči.
Ryan sa ku mne v momente rozbehol a objal ma.
„Kde si bola?! Nič sa ti nestalo? Si celá?" Prezeral si ma a ja som sa zasmiala.
„Tieto otázky sa ma bude onedlho pýtať mama."
„Nech aj." Znovu ma objal a ja som sa takmer zadusila.
Ďalší nastúpil Leo. Bolo mi ho ľúto, keď som ho držala v náručí. Nakoniec mi dal malú pusu a ja som až tu počula Willa zavrčať.
Kto vie či ma bude mať tak rád aj potom.
Alyssa! Theo ti jasne povedal, že sa budete mať obaja lepšie.
V duchu som prikývla a snažila sa nerozplakať.
Ďalej ma objali Alex a Ellie. Nakoniec ku mne podišla Charlotte s tým najfalošnejším úsmevom, aký som kedy videla.
Objala ma a ja som stuhla. Cítila som sa ako pri časovanej bombe.
Nevedela som kedy vybuchne.
„Takže si opäť prežila." Zašepkala mi pri uchu a mňa opäť naplnil strach.
„Hm...zaujímavé. Vitae s tebou vari nadobro skoncuje."
Žmurkla na mňa keď sa odťahovala a s blaženým úsmevom odišla preč.
Ako posledný pristúpil Will.
„Panstvo! Čo keby sme sa zatiaľ rozložili?"
Skríkol Ryan. Všetci súhlasili (okrem Charlotte pochopiteľne) a odišli preč.
Leo s nečítateľným výrazom v tvári.
Fuu... Musím mu to povedať.
Will prehovoril, až keď som nepočula zapraskať žiadnú vetvičku.
„Vidím, že ti dorástli vlasy."
Aargh. Dneska zvolil chladnú masku.
„Pozornosť Thea."
„Thea? Tvoj ďalší chlap?"
Neveriacky som naňho pozrela.
„Nie... Teda je to chlap, ale nie môj."
„Uhm."
„Ako sa má Charlotte?" Vrátila som mu to.
Chvíľu na mňa zarazene pozeral.
„Myslím, že dobre."
„Nepovedala by som... Keď ma videla, div sa svete mi nevyškrabala oči."
„Aly ona taká nie je."
Nie je?! Veď ona ma predala a viackrát sa vyhrážala!
„Nepoznáš ju."
„Poznám. Od mala."
„Tak si potom slepý!"
Musíme sa zase hádať?
„Alebo ty žiarlivá."
„A načo by som mala žiarliť?"
„Na ňu?"
„Nemá nič čo by som chcela."
Och Ryan... Prečo si všetkých vyhnal?
Chvíľu naše oči viedli tretiu svetovú. Nakoniec si Will vzdychol a silno ma objal.
„Tak si mi chýbala." Zamrmlal mi do krku a mne po tele prebehli zimomriavky.
Opätovala som mu objatie a rozplakala sa.
„Aj mne si chýbal."
V jeho objatí som sa cítila v bezpečí. Takmer nadpozemský dobre... Ale čo to táram... Nadvesmírsky
„Ako si sa tu dostala na drakovi?" Zasmial sa a ja som si všimla, že ani on jednu slzičku neudržal.
„Theo." Prevrátila som oči a zabávala sa na jeho pohľade.
Síce sa to snažil zamaskovať, všimla som si jeho zaťatú sánku.
„Ale, Williamko... Vari nám nežiarlíš."
Vražedne sa na mňa pozrel a ja som sa rozosmiala.
„Prepáč." Naoko ľútostivo som sa naňho pozrela. Konečne sa opäť usmial.
„Will?"
„Áno?"
„Čo sa stalo vtedy pod drakom?"
Jeho úsmev sa stratil a neurčito sa na mňa pozrel.
„Ty si to nepamätáš?"
„Nie. Viem, že to nejako súviselo s tebou. Ani neviem prečo... Cítim to."
Pozerala som do jeho zelených očí.
„Ryan s Leom vyprovokovali draka, čo ho donútilo sa zdvihnuť. Pribehol som k tebe a zdvihol ťa. Takmer si mi odpadla v náručí." Zasmial sa a mňa zabolela hlava. Spomenula som si.
Na bokoch som zacítila nečije ruky, ktoré ma nadvihli. V rukách som furt zvierala meč.
Obkrútila som si nohy okolo dotyčného aby som nespadla. Točila sa mi hlava.
„Alyssa... Aly!" Matne som počula hlas toho podrazáka. Otvorila som oči a ocitla sa tvárou v tvár Willovi.
Usmial sa a ja som zvráštila čelo.
„..Pomohol som ti zaboriť meč do draka..."
Pozrela som sa hore a uvidela moje ruky ako zvierali rukoväť meča, ktorý bol zapichnutý v drakovom mäse.
Cítila som sa zvláštne.
Moje telo tu bolo ale bolo som akoby duchom neprítomná. Nič čo sa dialo vôkol mňa ma nezaujímalo. V strede toho chaosu stál môj zelenooký rytier a udržoval ma pri vedomí.
Nahol sa ku mne a ja som pocítila príjemné šteklenie v podbrušku.
„Potom sme to prebehli, pričom meč rozrezaval draka a na konci si odpadla." Dodal a ja som sa zamračila.
Dočerta! Niečo mi chýba! Niečo mi zatajil.
Podozrievavo som naňho pozrela.
„Je to všetko?"
Chvíľu sme sa prebodávali pohľadmi. Jeho tvrdohlavý pohľad vymenil odhodlaný.
„Nie..." Povedal, chytil ma za boky a nadvihol nad zem. V panike som okolo neho omotala nohy.
„Pustí ma, Will!"
„Chceš vedieť, čo sa stalo?" Šibalský sa na mňa pozrel a ja som si povzdychla.
„Potom som sa k tebe naklonil..." Jeho nos sa mi obtrel o líce. V podbrušku som cítila motýliky.
Prestaňte!
„A zašepkal: ,Nedovolím aby si zomrela, Aly. Ochránim ťa pred každým, kto sa ťa pokusí zabiť. Ani Vitae mi v tom nezabráni.'"
Odtiahol sa a chvíľu sme na seba pozerali. Obaja sme dýchali plytšie.
Rozpamätala som sa na celú situáciu.
„A potom som ťa pobozkal."
Naklonil sa ku mne a s otázkou v očiach sa na mňa pozrel. Neodpovedala som. Len som čakala čo urobí. V spomienkach ma predsa len pobozkal on. Jeho pery konečne našli moje.
V momente nás obalila bublina a všetko navôkol stíchlo. Bola som len ja a on.
Vášnivo sa mi prebil do úst a ja som sa ním nechala viesť.
Ani som si neuvedomila ako veľmi mi chýbal.
Maznal sa s mojimi perami. Nikdy v živote som nebola šťastnejšia. Ani som si nevšímla, že mi po líciach stekajú slané slzy.
Nachvíľu sa Will odtiahol.
„Urobil som niečo zle, Aly? Prečo plačeš?"
„Nie, nie, nie..." Kývala som hlavou a snažila sa prísť na nejakú zmysluplnú vetu.
„Milujem Ťa." Zašepkala som.
„Aj ja ťa milujem, moja Hitlerka." Zasmial sa a znova sa mi nalepil na pery.
Týmto to úplne zaklincoval. Toto už nič neprekoná.
Moja Hitlerka. Usmiala som sa mu do pier.
„Myslím, že toto si vtedy nepovedal."
„Ani ty."
Veselo sa na mňa pozrel tými jeho úžasnými očami, ktoré nikdy takto  nežiarili.
Ruky som mala opäť v jeho vlasoch.
Hmm... Zrejme mi tam idú automaticky. Zrádkyne jedny.
„Vieš čo, Aly?"
„Hm?" Opýtala som sa ho zadržiavac úsmev.
„Pozývam ťa do Sweet&Cake na horúcu čokoládu."
„Mám to brať ako rande?"
„Ber to ako chceš." Usmial sa a oprel sa mi o čelo.
„Milujem Ťa." Zašepkal.
„To si už vravel." Zasmiala som sa.
„Je úžasne ti to povedať a sledovať pri tom tvoj nádherný úsmev."
„Prestaň... Začnem sa červenať."
„Neskoro." Zasmial sa a pobozkal ma na zavreté viečka.
Túto atmosféru zničil niečij výkrik. Následne mi do brucha vystrelila ostrá bolesť.
Vyľakane som pozrela na Willa.
Obidvaja sme skĺzli pohľadom k môjmu pásu.
„Doriti, Aly!"
Rýchlo a zároveň opatrne ma položil na zem. Ja som len šokovane hľadela na svoje tričko cez, ktoré mi presiakavala krv.
Zasyčala som, keď mi ho ohrnul. Štípalo to! A ako veľmi.
„V pohode, Aly? Aly, prosím, komunikuj so mnou!" Chytil mi tvár do dlaní a pozrel sa na mňa.
Videla som v jeho očiach strach.
„Dá sa." Zamrmlala som.
„Ryan! Leo! Alex! Poďte tu! Prosím!"
Zakričal a zdvihol mi padajúcu bradu.
„Nepozeraj sa tam." Vážne mi pozrel do oči a ja som mu zakrvavenými prstami prešla po vlasoch.
„Zomriem?"
Zničene na mňa pozeral.
„Nie. Nezomrieš."
„Sľubuješ?"
„Sľubujem."
Zašepkal a pobozkal ma na čelo.
Klameš, Will.
Rozplakala som sa. Nesmierne ma to bolelo.
„Nepláč, Aly. Prosím..." Presunul sa za mňa a oprel ma o jeho hrudník.
Zatvorila som oči a načúvala zvukom.
Začula som dupot viacero párov nôh a následne ma obklopila temnota. Jedinou útechou mi boli Willové slová, ktoré mi zašepkal do vlasov.
„Nezomrieš. Si silná. Si predsa moja Hitlerka."

Nezabite ma.Vy ste chceli tu časť dneska.
Peace.