Začarovaná Zem

Konečne v bezpečí

Našu skupinku sme našli pred polhodinou. Schovávali sa v nejakej jaskynke.
Ryan ostražito mieril puškou na vchod a takmer (!) nás zabil.
„Hej Ryan! To sme len my." Povedal Will a zložil ma na zem ku Samovi.
„Pozri sa jej na nohu." Potľapkal ho po pleci a zaujal takú istú pozíciu ako Ryan.
„Čo si zase robila?" Počula som skľúčene vzdýchnuť Sama. Musela som sa zasmiať.
„Nič." Povedala som ťahavo.
Pokrútil nadomnou hlavou a nožničkami začal prestrihávať legíny na lýtku.
Zasyčala som. I pri jemnom dotyku mi do tela vystrelila tupá bolesť.
Zrazu sa mi rozšírili zreničky.
Ak budem mať zlomenú nohu, tak budem všetkym len na príťaž. Nechajú ma tu.
Zrýchlil sa mi tep.
Nie nemôžu ma tu nechať!

Sam mi opatrne nadvihol látku a pozrel sa na moje lýtko. Na boku sa mi robila modrina, ale žiadnú čudne posúnutú kosť som nevidela.
Nachvíľu som si vydýchla.
„Pravdepodobne to máš len narazené... Najlepšie by bolo sa nenamáhať minimálne tri dni... Ale túto to nepôjde."
Poškrabal sa po hlave.
Takže má predsa len opustia?
„Môžeme ju nosiť." Navrhol Ryan. Hneď som ho schladila pohľadom.
„Radšej budem mať barly."
„To mi neveríš?" Zaškeril sa.
„Ani nie."
Sam mi jemne obviazal nohu a presunul ma dozadu ku zvyšku skupinky.
Charlotte sa ma snažila ignorovať a radšej sa venovala Alexovi, ktorý si robil poriadky v rubsáku.
Ellie neprítomne hľadela von. Hnedé vlasy jej padali na hrudník a lemovali jej okruhlu tvár.
S jej modrými očami vyzerala úžasne.
Niečo mi tu však chýbalo. Očami som blúdila po jaskyni a hľadala blonďavú vyškierajucú hlavu.
Nebola tu.
„Kde je Leo?"
Snažila som sa neznieť až príliš hysterický... Ale nevidalo.
Niežeby som bola do Lea zaľúbená... Ale on skrátka stál pri mne od začiatku. Ako jediný mnou nepohŕdal. Potom sa síce pridal aj Ryan ale on bol prvý!
„Nevi..." Začal Will ale prerušilo ho šuchtanie, ktoré prichádzalo zvonka.
Chlapci okamžite zdvihli pušky späť a mierili na vchod.
Mne sŕdce tĺklo až v hrdle.
Všetci sme zadržiavali dych.
Spoza rohu sa zrazu vynoril Leo.
Kebyže ma nebolí noha tak skáčem meter dvadsať.
Bolo na ňom vidieť že je unavený.
Na tvári mal polepené zrnka piesku a tiekol mu po nej pramienok krvi.
Bolestne si pridržiaval bok a kríval smerom k nám.
Chlapci si vydýchli a ja som sa k nemu rozbehla. Muselo to vyzerať fakt čudne. Mne samej to pripomínalo chôdzu tučniaka, ale našťastie nikto z toho šoku nič nevravel.
Zavesila som sa Leovi okolo krku. Zatáckal sa dozadu.
„Hej, Nuttie... Zas až tak som ti nechýbal." Zažartoval a ja som až teraz všimla, že mi po tvári tečú slzy. Nedokázala som ich zastaviť.
„Dočerta s tebou Leo... Vždy si taký blbý?" Zažmurkala som, aby som zahnala ďalšie slzy, ktoré mi nebezpečne rýchlo zaplňovali oči.
Zasmial sa a ešte raz ma pevne stisol.
Konečne sme opäť pohromade.
„Leo! Takže si to zvládol!" Zasmial sa Alex a potľapkal ho po pleci.
„Je to viac-menej očividné."
Vyceril zuby, ale aj tak zmenil grimasu na bolestnú a podlomila sa mu pravá noha. Našťastie sa udržal.
Alex s Willom ho okamžite premiestnili dozadu, aby sa naňho Sam mohol pozrieť.
So stisnutými perami som pozerala ako si sadá so širokým úsmevom na zem.
On je blázon.
Keď mu začali vyzliekať tričko, tak som si sadla ku Ryanovi.
„Dobré že si ho tam rovno neznásilnila." Zaškeril sa.
V karamelových očiach mu poletovali veselé iskričky.
„Ha-ha-ha."
„Ale vážne!"
„Ryan... Objala by som tak každého, kebyže sa vráti živý z boja."
„Aj Charlotte?" Provokatívne nadvihol obočie.
Prižmútila som oči.
„Hej, Nie.... Teda asi nie."
Zasmial sa.
„A Willa?"
Zamrzla som.
Objala by som sprostého Williama?
Ktorý mi viackrát zachránil život, ale dokaže aj poriadne vytočiť? A je to ten najnaládovejší človek akého poznám?
Hm....
„Povedala som všetkých.... Okrem Charlotte." To posledné som pre istotu zašepkala.
Ktovie či nemá menovaná nejaké vylepšenia sluchu, alebo či to dokonca nevie vyčítať z pier.
Ryan sa usmial, až sa mu vytvorili milé vrásky okolo úst.
„Chýba ti domov?" Spýtal sa ma po chvíli ticha.
„Samozrejme... Ale bojím sa ako rodičom vysvetlím, kde som celý ten čas bola."
„To nechaj na nás."
Žmurkol a ja som sa pousmiala.
Tak to som zvedavá.

Leo vyviazol z boja so svorkou vlkodlakou s uhryznutím na boku a rozťatou hlavou.
Nie zlé.... Ale čo to táram! To je priam úžasné!
Rozhodli sme sa, že do rána ostaneme v tejto mini jaskynke.
Za prvé, cítim sa tu bezpečne a po druhé, máme tu viacej zranení.
Ryan mi s Willom vyrobili barle.
„Aby som ťa nemusel zakaždým nosiť." Zaškeril sa Will a ja som sa snažili udržať nervy na uzde.
Ten jeden nasprostastý idiot.
Keď zbadal môj trpiteľský výraz, začalo mu mykať kútikmi úst, ale ústal to.
„Ale keby niečo, tak ja sa hlásim ako dobrovoľník." Ozval sa Ryan.
„Aký dobrovoľník?" Prižmurila som oči.
„Taký, ktorý nesie ľudí neschopných chodiť."
„Ty si prípad." Pokrútila som nad ním hlavou a oprela sa o kamennú stenu.
Našťastie už viac nedobiedzal a obaja odišli na druhý koniec jaskyne.
Parkrát som sa tu cítila opustene. Myslím, že tu zavadzam. Ale čím skôr dokončíme misiu, tým prv sa toto všetko skončí.
Ellie už dávno zaspala. Ležala v tmavom kúte, kde ledva dočiahli hrejivé plamene ohňa, ktorý sme založili.
Z neznámeho dôvodu som sa pousmiala.
Bolo by fajn tu mať kamarátku.  Predsa len mi tí chlapčiská už začínajú liezť na nervy.
Pozrela som sa ich smerom. O niečom sa bavili. Síce ma neskutočne zaujímalo, prečo sa rehocú, nešla som tam.
Jednak preto, lebo som sa nechcela vtierať, čo by neskôr okomentovala Charlotte a jednak preto, lebo ma pomaly zmáhala únava.
Zababušila som sa do tepľúčkého spacáka a ľahla som si tak, aby som si necítila boľavú nohu.
Dobrú noc, mami, oci a Katie.
Onedlho sa uvidíme.

Ďalšia časť... Po ďalšej je to  taká oddychovka! <3
Komentík a votes potešia.

PS¹: Pomôžte mi nejako prežiť dlhúuu cestu na Dolňákyyy....

PS²: Pozdravujem nemenovanú, pre ktorú musím pretrpieť piatok v aute. Ale nieee.... Však ja ťa ľubim a aspoň budem mať čas písať ďalšie časti <3
Takže každý povinne do komentu Ďakujem... Ale nieee.... Sranda. :Ddddd