Will je debil.

1.3K 123 32
                                    

Cítila som sa hrozne.
Ako keby cezomňa prešlo stotisíc valcov.
S bolestným mrmlaním som sa posadila. V momente bol pri mne Leo a priložil mi na čelo mokrú handričku.
S úľavou som si opäť ľahla a zaspala.

Zobudila som sa niekedy podvečer. Slnko sa už dotýkalo okolitých kopcov a vysielalo na zem posledné lúče.
Ako prvé som si všimla, že nie sme na drakovom území.
Obklopoval ma hlboký vlhký les a vedľa mňa plapolal oheň.
Posadila som sa a všimla si, že mi Leo zviera ruku a spí. Taktiež aj Will, ktorý mi ležal na stehnách.
Úžasne... Teraz umriem na zástavu krvi.
Pousmiala som sa nad ním a rozhliadla sa po okolí.
Všetci spali. Boj s drakom ich určite unavil. Stráž držala Charlotte. Kameňom prechádzala po ostrí dýky.
Prečo ona?
Chcela som si rýchlo ľahnuť späť a tváriť sa, že spím ale vyrušil ma jej povyšenecký hlas.
„Aaa... Šípková ruženka sa nám prebrala."
Pohrdavo sa zasmiala a na chvíľu prestala brúsiť nôž.
Prebodla ma svojím ľadovým pohľadom.
„Zatiaľ, čo si spala som mala čas vypočítať, koľko dní si nás už zdržala."
Bola som ticho. Bála som sa jej.
Charlotte obklopená kamarátmi je jedna vec ale Charlotte s nožom druhá.
„Dva a pol dňa."
Prebehol mi mráz po chrbte.
„Bola by som sviňa, kebyže ťa teraz zabijem. Nikto by sa so mnou nebavil. Och Alyssa. Mala som to s tebou vyriešiť hneď na začiatku. Prečo zo všetkého vylezieš? Nemôžeš už konečne skapať?!"
Dýku, čo brúsila, hodila do zeme. Zapichla sa takmer po rukoväť. Nasucho som preglgla a prehovorila.
„Čo máš proti mne?"
Nadvihla obočie a zaškerila sa.
„Všetko, Alyssa... Všetko. Neznášam ťa od prvej chvíle, čo si sa zjavila v Cantate. Sama neviem prečo. Je to niečo ako vrodený inštinkt. Ja som pes a ty mačka... A čo chce pes s mačkou urobiť? Roztrhať ju na kusy."
Vybrala si nôž zo zeme a pichla sa čepeľou do prsta. Po jej koži sa skotúľala krvavá kvapka.
„Na kusy." Povedala zamyslene, akoby pre seba, a sledovala krvavú stopu.
V momente som si spomenula na videá, kde sa pes s mačkou priatelia.
„Niekedy sa však dá ten gén ignorovať." Pípla som a dúfala, že ma za tú vetu nezabije.
Chladne na mňa pozrela a ukázala na mňa dýkou.
„Neber všetko doslovne, moja zlatá. Zabijem ťa. Či to bude dnes alebo zajtra, je na mne. Môžem to urobiť ja, alebo niekto iný. Avšak jedno viem naiste.... Svojej osemnástky sa nedožiješ."
Diabolský sa usmiala, zdvihla a povystierala.
„Vypadá to tak, že mi končí hliadka. Škoda, bolo príjemné s tebou kecať... Mačička."
Uchechtla sa nad mojím vystrašeným pohľadom a pohla sa ku Ryanovi.
Jemne ho potriasla po pleci a nasadila úsmev alá anjelik.
„Ryan... Máš hliadku a mimochodom... Aly sa zobudila."
Až tu som počula ako jej pri mojom mene zaškrípali zuby.
„Aly?" Ryan si rozospato pretrel oči a pozrel sa mojím smerom. Na jeho tvári som mohla zbadať úškrn.
„Vyzerá to tak, že chlapi ti ani spať nedajú." Okomentoval Lea a Willa.
„Už to tak je." Zasmiala som sa a voľnou rukou si prešla po vlasoch. Schytila som do ruky obhorený konček a zamyslene sa naň zadívala.
„Mimochodom... Tento účes sa ti hodí. Vyzeráš....staršie." Hnusne som naňho zazrela. „Myslím tým rozumovo vyspelejšie." Rýchlo dodal a ja som sa doširoka usmiala.
„Aha."
Periférnym videním som zbadala, ako Charlotte spí. Zaspala dosť rýchlo. Premýšľala som ako by mohla mačka zabiť psa.
„Koľko som bola mimo?"
„Asi štrnásť hodín... O tri dni by sme mali doraziť k hore."
A naozaj. Kopec bol od nás už len na skok.
Vyzeral magicky... Ako všetko v tejto krajine. Bola to špicatá hora, akú kreslia deti a okolo vrchu bola hustá slaborúžová hmla.
„Ako sa cítiš?" Z môjho obdivovania ma vyrušil Ryanov hlas.
„Akoby ma privalil drak." Zasmiala som sa a nachvíľu zarazene pozrela na zem. V tom som si uvedomila jednu vec.
„Deje sa niečo?"
„Ryan? Ako sme sa z tade dostali?"
Vyvalil na mňa oči a ja som sa v pamäti snažila zachytiť ako.
Hodila som sa pod draka, zarezala mu do brucha a privalil ma.
Nič viac.
Pamätám si ešte tu bezmocnosť a strach o svoj život. Tam to končí.
Očkom som pozrela na Willa a nejako cítila, že ten zvyšok s ním súvisí. Ale nech som sa snažila ako moc, nevedela som si spomenuť.
Z toľkého rozmýšľania ma rozbolela hlava.
„Neviem. Keď ste s Willom spopod neho vyšli bola si v bezvedomí. Leo s Alexom ho dorazili a následne sme sa rozutekali preč. Cestou sme zobrali Ellie a zastavili až keď sme prekročili hranicu."
Nervózne som si hrýzla peru.
Čo sa tam dopekla stalo?
„Teba to ani nenapadne sa opýtať." Odvrkol si.
„Čo?" Nechápavo som naňho pozrela.
„Vyhrali sme."
„Há?"
„Vyhrali sme stávku."
Ahaaa...
Ale ako?" Usmiala som sa nad drobným víťazstvom.
„Za prvé... Väčšina našej skupinky, čiže ja a Leo, sme sa dostali ako prvý za čiaru, kým ty si sa túlila k Willovi. Ale ak ti to nejako pomôže vyhrali by sme tak či tak. Bolo rozhodnuté hneď vtedy ako sme im prišli pomôcť."
Na nohách som zacítila pohyb. Will sa posadil a ponaťahoval sa. Bolo vtipné ho vidieť rozospatého.
„Ak sa Hitlerová niekedy uráči zobudiť, tak ma zavolaj, Ryan"
Ponaťahoval si prsty a neprítomne sa pozrel pred seba.
„Ak sa Will niekedy uráči zapnuť mozog, tak zistí, že Hitlerová je už dávno hore a premýšľa ako chlapom vysvetliť, že sivú hmotu, ktorú stráži lebka, tam nemajú zo srandy."
Will sa na mňa prekvapene pozrel a nakoniec pobavene nadvihol obočie.
„Super, že ťa tá tvoja irónia neopúšťa ani po skoro-zabití."
„Super, že si odvtedy nijako nezmúdrel."
„Hou hou hou! Ukľudníte sa. Nechcete si to ísť vyriešiť niekde inde? Kde sa nespí a nehrozí, že po sebe skočíte. V akom zmysle, to je len na vás."
Ťapla som si voľnou rukou po čele.
Ryan dohadzovač v akcii.
Will sa zamračil na moju ruku, ktorá bola prepletená s Leovov.
Žiarlivka hnusná.
Zaškerila som sa a rozcúchala mu vlasy.
Bolo príjemné sa ich opäť dotýkať.
Will sa odtiahol a na tvár nasadil kamennú masku.
„Idem.... Na drevo." Oprašil sa a zmizol medzi stromami.
S Ryanom sme si medzitým vymenili niekoľko nechápavých pohľadov.
Na srdci ma ťažila otázka.
Žeby bola tá jeho zamilovanosť len chvíľkové pobláznenie?

Večer sme sa všetci zišli, oplakali Sama a najedli sa. Zistila som, že na pár popálenín nikto neutržil horšie zranenia. Chýbal nám Sam. Hrozne. Všetci sa snažili sa ich neškrabať ale nedalo sa to. Nemal im kto urobiť upokojujúcu masť.
Fuu... Aspoňže mňa nepopálil.
Pohľadom som skĺzla k vlasom.
....Na koži.
Bola som pevne rozhodnutá, že sa potajomky vykradnem preč a s Willom si to raz a navždy vyriešim.
Tak znel plán.
Všimla som si, že menovaný išiel opäť do lesa na drevo. Po asi takých dvoch minutách som sa vybrala za ním.
V hlave som si opakovala vety, ktoré som mu chcela povedať.
Neboj sa. O mňa neprídeš ako o Anabel. Áno, viem o tom. Nie, nepoviem ti od koho to mám. Uhádol si, je to Ryan. No tak! Veď mi pomohol ťa pochopiť. Milujem Ťa, Will. Je mi jedno či umriem, či nie. Chcem byť s tebou.
Sľubujem.
Čím hlbšie do lesa som sa zakrádla, tým splašenejšie mi bilo srdce.
Potila som sa ako hriešnica v kostole.
Kľud, Aly. Je to len Will.
Započula som jeho vzdych.
Dokelu! Čo ak naňho útočia morské panny? Vlkodlaci?
Pridala som do kroku a odhrnula posledný list. Ruku som mala na nožíku, ktorý mi trčal z opaska, keďže vestičku nevedeli, kde som zapotrošila.
Ale Will to vedel... On sám ma tam zalepil.
To čo som videla mi vyrazilo dych.
Will sa práve bozkával s Charlotte.
S Charlotte!
Normálne ma naplo, keď som zbadala ako si vymieňajú sliny.
Ustúpila som o krok dozadu, vystrčila bradu hore a pobrala sa späť.
Tá mrcha!
Ten debil!
Môj zrak mi začali zakaľovať slzy. Naštvane som si prešla rukou po očiach a pridala. Do srdca sa mi zarezávalo milión dýk, rezali ho a sekali. Ledva som lapala z tej bolestí v hrudníku po dychu. Zničil mi srdce a ja som vedela, že ho už nik nedokáže napraviť.
Ja som mu verila!

Žiadná Anabel.
To Charlotte! Kvôli nej! Všetko kvôli nej!
Strach v očiach? Bál sa, že to Charlotte zistí.
Odmeraný prístup? Sledovala ho a keď sa jej nepáčilo jeho správanie, tak predviedla scénku a zase sa so mnou nerozprával.
Há! Aká som bola len naivná.
Will je sprostý sukničkár, ktorý sa s každou podlizuje. Určite sa aj s Ellie.
Prehltla som vzlyk a pobrala sa dopredu za rozmazaným svetielkom.
Ako som si mohla myslieť, že ma miluje?
Je rozhodnuté.

Nasadila som si chladnú masku a slzy, ktoré nestihli výjsť vyschli a utiekli kade ľahšie.
Alyssa Neveah Reedová už viac nebude naivné dievčatko.
Riskovať sa neoplatí. Viera je sprostosť. Nádej pre slabých.
Odteraz si zoberie to, čo jej život ponúka a nebude čakať na zázrak.

Stála som na okraji lesa a započúvala sa do smiechu, ktorý sa vznášal nad naším táboriskom.
Podišla som zozadu k Leovi a potľapkala ho po pleci.
„Pomôžeš mi s drevom? Sama to neunesiem." Usmiala som sa na neho a čakala, kým sa postaví.
Neušiel mi Ryanov skúmavý pohľad.
Nesmierne sa mi uľavilo, keď sme vstúpili do lesa. Viedla som Lea ani neviem kam. Vedela som však, že úplne opačným smerom ako sú Charlotte a Will.
Už len pri jeho mene som zacítila v ústach hnusnú pachuť.
„Kde máš to drevo?" Zasmial sa Leo, keď ma zbadal si bezmocne sadnuť na zem.
„Ja som zabudla, kde som ho nechala."
Prisadol si ku mne a chvíľu sme sa obaja pozerali na vílu, ktorá ošetrovala modrý kvietoček.
„To môžeš len ty." Zasmial sa.
Jasné... Keby nejaké drevo vôbec bolo.
„Leo?"
„Hm?"
„Vieš tie slová, predtým než sme vstúpili na dračie územie..."
„No?"
„Myslím, že som zistila, že som pripravená na vzťah. Veď za chvíľu mám osemnásť. Katie mala frajera už v štrnástich..."
„Čo mi tým chceš naznačiť?" Pozrel sa mi do očí a ja som snažila svoju myseľ preorientovať na Lea.
Toto bude teraz tvoja nová láska. Vidíš to mozog? Zafixuj si každý jeden detail a vymáž ten idiotský nepodarok alá Will z hlavy.
Leo ťa miluje. Má ťa rád od prvej chvíle, čo si sa tu objavila.
Bude ti s ním úžasne!
Usmiala som sa naňho a skôr než som si to stihla rozmyslieť som ho pobozkala na horúce pery.


Noom.... Neviem či sa tu oplatí niečo vravieť, keďže si to u vás už nevyžehlím. :D Ale ten kto si číta tieto moje nezmyselné poznámky tak vie, že práve sa všetko len začalo. 😈
(Peace.✌)
Môžte mi aspoň poďakovať za to, že som ju pridala skôr. 😳
Btw. Pesnička hore 👆 je celkom taká fantasy... Nemyslíte? :Ddd
Dočítania lásky. <3

Začarovaná ZemWhere stories live. Discover now