Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

7. ASTORIA

„Koľko na mňa budeš ešte zízať?" spýtal sa jej Draco znudeným hlasom, ale nevenoval jej ani pohľad. „Vezmi si niečo na čítanie, alebo choď spať."

Hermiona sa trhla. „Nezízam." no vstala a vzala si jednu z kníh na poličke. Tú ktorú mala rozčítanú.

„To polož." prikázal jej, keď si uvedomil, ktorú knihu vzala.

„Neboj sa Malfoy, neuvarím z neho žiadny jed." ubezpečila ho Hermiona sarkasticky. Ale aspoň si to budem predstavovať, pomyslela si.

Draco vstal z postele a vzal jej knihu. „Môžeš čítať všetko okrem tohto." opakoval.

„Je to kvôli tej fotke?" zašepkala Hermiona. „Videla som ju. Astoria bola naozaj veľmi krásna ..."

„Už nikdy nevyslovuj jej meno!" vyštekol Draco.

Hermiona sa mykla. „Miloval si ju?" nevedela, ako sa odvážila vôbec spýtať. Vyzeral tak nahnevaný, ako ho snáď ešte nevidela.

„Do toho ťa nič!" odvrkol.

„Takže áno." odpovedala sama sebe. „Mrzí ma čo sa jej stalo." vravela Hermiona úprimne. „Najmä kvôli Scorpiusovi. Nikdy nebude poznať svoju matku ..." odmlčala sa. „Prečo skrývaš jej fotografiu?" Naozaj tomu nerozumela. Však to bola jeho manželka, nebolo na tom nič zlé, že mal jej fotografiu.

Vyzeral akoby uvažoval nad tým či ju začaruje, alebo vlastnoručne zaškrtí. Bol bledší než zvyčajne. „Nedáš pokoj však?" precedil nahnevane cez zuby.

Neodpovedala, ale v jej pohľade vyčítal jednoznačné nie.

„Tú fotografiu som ako jedinú mohol odložiť. Raz sa ma Scorpius na ňu spýta, chcel som ju preňho. Aby videl ako vyzerala, a ako ho milovala ... chcel som, aby mal aspoň nejakú pamiatku."

„A ostatné fotografie?" opýtala sa Hermiona. Čím viac jej povedal, tým menej tomu rozumela.

„Sú preč." Draco zavrel knihu, aby sa nemusel dívať na fotografiu svojej manželky. „Zničili ich na môj príkaz, ..." povedal takmer nečujne.

„Ach ty hlupaňa!" Lord Voldemort vošiel cez veľkolepé dvojkrídlové dvere Malfoy Manoru. Astoria si pridržiavala Scorpiusa, a cúvla. Pohľadom blúdila po ostatných ľuďoch, stojacich za Temným pánom. Bellatrix mala na tvári lačný výraz. „Vezmi jej dieťa!" prikázal Voldemort.

„Nie!" Skríkla Astoria, keď sa k Bellatrix priblížila. Vyslala na ňu omračujúce zaklínadlo, ktoré Dracovu tetu naozaj zasiahlo. Bola pripravená bojovať a ochrániť svoje dieťa. Rodolphus Lestrange spolu s Yaxleym ju spútali a vzali dieťa. Astoria zúfalo plakala. Nevládala sa ani pohnúť, kvôli kúzlu.

„Ty si chcela ujsť a vziať zo sebou dieťa!" obvinil ju Voldemort. Hovoril šeptom, ktorý znel oveľa zlovestnejšie než krik. Jeho hlas mrazil až do morku kostí. 

„Je to môj syn, môžem s ním ísť kam chcem!" odvrkla Astoria odvážne. Dívala sa do jeho očí, ktoré pripomínali hada, a potlačila triašku.

„Mýliš sa." zasmial sa Voldemort zlovestne. „Prisahala si vernosť ... patríš mi! Rovnako ako každé jedno tvoje rozhodnutie."

Zasmiala sa. Jeho slová boli absurdné. Prisahala mu vernosť, áno. Ale mala na výber? Nie. „Vy tu nie ste kvôli Scorpiusovi. Vy viete, že ja to viem! Poznám vaše tajomstvo." vyhŕkla.

„Crucio!" zreval Voldemort.

Takú bolesť nikdy necítila, iba sa zmietala v nesmiernych kŕčoch, jediné čo si uvedomovala bol svoj krik a plač dieťaťa.