Hej, Parkerová! ✓

- 26 -

„Tak my ideme a povieme starkej, že ostávaš tu. No neviem, či ti sem niekoho nepošle," povedala jedna z mojich spolubývajúcich a následne obe odišli. Zabuchli dvere a ja som sa potichu zasmiala. Že starká. Samozrejme narážali na učiteľku.

Zrazu mi zazvonil mobil. Volal Zander. Som zvedavá, za čo mi vynadá teraz.

„Áno?" povedala som hneď po zdvihnutí.

„Prepáč, nechcel som," začal potichu a mne odľahlo, že sa už upokojil. „Bol som na nejakej párty a bol som hrozne opitý. Potom mi zrazu niekto povedal, že ťa videl s Nicom a ja-ja..." snažil sa dohovoriť, ale neišlo mu to.

„To je... v pohode. S Nicom sme iba dali reč. Vysvetlita som mu, ako mi to jeho otravovanie vadí a trošku na neho aj nahučala. Ale nič s ním nemám a ani medzi nami nič nie je."

„Nič? Akože, nič?" spýtal sa.

„Nie. Sme ako dve cudzie osoby. Maximálne je medzi nami tak tridsať metrový priestor," zasmiala som sa a on sa po chvíli potichu pridal.

„Rosalie, ja už musím ísť. Tak sa teda maj. Ľúbim ťa," povedal a zložil. Ani som mu nestihla odpovedať.

Ozvalo sa klopanie na dvere a ja som si povzdychla. Predsalen sem niekoho poslala. Maggs to nemohla byť, lebo chcela ísť do obchodného domu. 

Dnu vstúpila Nina a ja som sa potešila. Nina je lepšie, než moje spolubývajúce alebo hocikto iný, okrem Maggs samozrejme.

„Ahoj," pozdravila s úškrnom.

„Čauko," odzdravila som a posadila sa, keďže som doteraz ležala.

„Tak, čo? Ako ti je? Maggs mi všetko povedala... Je mi ťa hrozne ľúto," povedala a sadla si na jednu z postelí.

„Už je mi lepšie. Včera som zjedla polovicu večere a pokojne som sa vyspala."

Prikývla a potom sa poškrabkala nad okom. Všimla som si, že nemá žiaden make-up a je oblečená normálne. Žiadne výstrelky podľa poslednej módy ako moje úžasné spolubývajúce. Jediné, čo na nej vinikalo, boli jej špinavo blonďavé vlasy.

„Maggs mi aj spomínala, no..." snažila sa mi niečo povedať.

„Že mi sem príde návšteva?" zaškerila som sa. „Neboj, to je len jeden dobrý kamoš. Keď si si porozumela so mnou, budeš si rozumieť aj s ním," riekla som a úprimne sa na ňu usmiala.

„Tak okej. Ale aj tak sa nerada rozprávam s chalanmi. Nie je to moja parketa," zamrmlala a povzdychla si.

Keď na tým tak rozmýšľam, ani ja sa moc nerozprávam s chalanmi. Iba so Zanderom, Gerardom a momentálne aj príležitostne s Nicom. Možno ešte s niekym, ale to si už nepamätám. No to sú iba traja chlapci. Iné baby su obklopené hordou chlapcov celý deň.

„On je fakt fajn," povedala som a do ruky zobrala mobil.

Na ubytovni je aj aké také wi-fi a tak som si ho vyhľadala na internete. Naznačila som Nine, nech príde pri mňa a podala jej mobilný telefón.

„Poznáš ho?" spýtala som sa a Nina prižmúrila oči.

„Hm, podobá sa mi na jedného speváka. Ich kapela sa práve rozpadla a sú toho plné noviny, ale to asi nebude on, čo?" zasmiala sa a vrátila mi mobil.

Na ten rozpad kapely sa ho ešte musím spýtať. Niečo také a on mi o tom ani nepovie. Ach, stále je to ten starý dobrý imbecil. Usmiala som sa.

„Popravde, to je on."

Ako zareaguje? Bude to: Omg! alebo skôr ...aha.

„Hej, tak to je cool," povedala a sadla si späť.

Niečo na štýl aha, ale povedané ako omg. To je v pohode. Nie je to nejaká fanúšička, ktorá by z neho strhala tie hrozné handry. Zasmiala som sa a potom ma niečo napadlo.

„Nina? Mala by som tu mať karty, nechceš si zahrať?"

„Jasné," usmiala sa na mňa.

A tak sme hodinu hrali karty, kým neprišiel Gerard. Najprv bol trošku prekvapený, že je tu Nina, ale nakoniec ju pekne pozdravil a predstavil sa. Nina bola trošku plachá, ale po chvíľke sa osmelila. Hrali sme spolu karty a potom som si všimla, že už bude čas obeda. A nebola som jediná.

„Ozaj, učiteľka spomínala, že nám v kuchyni nechali niečo odložiť, ale nevedeli, že tu bude aj Gerard," povedala a smutne sa usmiala.

„To nevadí, dám mu zo svojho. Aj tak by som to celé nezjedla," zamrmlala som a Nina sa postavila.

„Tak teda idem po to. Hneď som tu."

Prikývli sme a ona odišla. 

„Ach, čo budem robiť, keď odídeš domov?" spýtal sa Gerard sediaci vedľa mňa a svoju ruku položil na tú moju.

Sedeli sme na zemi a mňa už začínal bolieť zadok. Presadla som si na moju posteľ a Gerard si tiež sadol veľmi blízko mňa. Chytil ma za bradu a hlavu mi natočil jeho smerom. Oprel si svoje čelo o to moje a ja som si spokojne povzdychla.

„Povedal si mi, nech o tom porozmýšľam a..." hovorila som.

„A?" 

„Hm, veď vieš ako to je. Mám priateľa a ľúbim ho. On je niečo stále a môžem sa oňho oprieť, hocikedy chcem. Ale ty-"

„Ja viem," prerušil ma a odtiahol sa.

Gerard je stále niekde a moc sa s ním nestretávam. No možno, keď sa teraz tá jeho kapela rozpadla tak...

O čom to dievča rozprávaš? Nechceš byť predsa Zanderovi neverná!

„A čo tá tvoja kapela? Počula som, že sa rozpadá," krivo som sa usmiala a oprela si hlavu o jeho plece.

Nadýchol sa. Pomaly vydýchol.

„Hej, rozpadá a ja sa sťahujem," povedal tak rýchlo, že som to ledva zachytila.

„A kam?"

Neodpovedal, lebo na dvere zaklopala Nina.

„Ľudia! Otvorte, asi mi to spadne a nesmierne to páli!" skríkla a Gerard sa tam ihneď rozbehol.

Šla som za ním. Otvoril dvere a ja som pomohla Nine.

Au! Vážne to páli!

So helouuuu! :3

Ako sa mi máte? Pomaly, ale isto sa blížime ku koncu. :D To je, ale sad, čo? Ale tá dobrá správa je, že bude aj pokračovanie. :)

Hlavne dúfam, že sa vám kapča páčila. ♥

Gudbáj! ☺