Hej, Parkerová! ✓

- 15 -

Cornelia tancovala na parkete a s ňou aj jej partner. 

A hádajme, kto to bol?

Nico.

„Corny, poď už domov. Je pol jedenástej a zajtra ideme do školy," zakričala som, no ona ma ignorovala. „Cornelia!" skríkla som.

Otočila sa na mňa a s ňou aj Nico.

„Vy dve sa poznáte?" spýtal sa, ale nikto z nás nestihol odpovedať, lebo som Corneliu odtiahla preč.

„Parker! Čo to robíš? Nevídíš, že mám spoločnosť?!" kričala.

„Myslím, že už nie," povedala som a pozrela sa na vzdialený parket. Nico tam už tancoval s inou babou. Cornelia sa tiež ohliadla a vytrhla sa mi. So zamračenou tvárou vybehla von a skočila do Beccinho auta. Nezabudla ani tresknúť dverami. Ja som si tiež nastúpila a tentokrát sme išli domov už všetky.

„Prečo sme tam ešte nemohli zostať?" mrnčala Corny.

„Lebo. Baby odtiaľ potrebovali zdrhnúť a vďaka nim som si všimla, že je už veľa hodín. K tomu som sľúbila Clarise, že ťa zanesiem domov."

Cornelia iba zavrčala a ostatok cesty bola ticho, za čo som jej bola nesmierne vďačná.

Keď sme prišli domov, bolo asi jedenásť hodín. Ja som sa osprchovala a išla spať.

Keď som už ležala v posteli, skontrolovala som mobil, či mi náhodou nepísal Gerard. Hovoril, že mi určite neskôr napíše, ale nevie kedy, lebo má veľa práce.

No neskôr zrejme neznamenalo už dnes. Nenapísal...

Zamkla som mobil a povzdychla si. Nechcela som byť tá, čo mu napíše ako prvá, ale čo už. Znova som ho odomkla a napísala jednoduché ahoj. Chvíľu som čakala, ale keď sa ani vtedy neozýval, vzdala som to. Spánok som považovala za najrozumnejšiu vec a tak som zavrela oči a... snila.

...

Ráno prebehlo rýchlo. Ani som sa nenazdala a sedela som vo svojej pracovniv, v kresle, s čajom v ruke. 

Pozerala som sa sa na pohovku. 

Predstavovala som si, že tam sedí a díva sa na mňa cez tie jeho bezvýznamné okuliare. Potom si ich dal dole a usmial sa. 

Zaklopanie ma vyrušilo z mojich myšlienok a ja som sa mykla a ohliadla smerom za zvukom. Momentálne by som mala chuť zabiť každého, kto práve klopal, nech je to aj sám prezident.

Kvôli myknutiu som sa totiž obliala čajom.

„No super," zamrmlala som, bolestne vstala a položila čaj na stolík.

Otvorila som dvere a pred nimi uvidela stáť nečakaného hosťa. 

Riaditeľ to veru nebol rovnako ako ten chalan zo včera. Nebol to ani Gerard, v ktorého som dúfala, že sa objaví.

„Nico," povedala som sucho a ignorovala jeho zvádzačský úsmev.

„Ahoj, ružička," povedal a vtisol sa dnu.

„Nemôžeš mi hovoriť inak, než ružička?" spýtala som sa a on sa zasmial.

„Dobre, Parkerová," šepol a zrazu bol bližšie.

„Bože! Pochop, že s tebou nechcem mať nič spoločné. Vypadni!" skríkla som varovne, no on nepočúval a pokúsil sa ma pobozkať.

Niekto ho však odtiahol. Nie, ešte stále to nebol Gerard.

„Nechaj ju, kámo," povedal ten modrooký chalan zo včera.

Nico si odfrkol, ale predsalen odišiel.

„Ďakujem...ehm..."

„Zander, som Zander," povedal a dodal: „Ty si zrejme Rosa? Rose? Včera si to nestihla dopovedať," zasmial sa.

„Som Rosalie, ale Rosa je celkom pekné," zamyslela som sa a znova sa neúmyseľne pozrela do jeho tmavých očí. Povzdychla som si a zavrela dvere.

Sadla som si naspäť do kresla a pokračovala v pití čaja. On si sadol predo mňa a zaškeril sa. Hrozne mi to pripomínalo ten moment, keď tu sedel on. Chvíľu som sa na Zandera dívala a predstavovala si, že je to Gerard.

"Ja som vedela, že ti ten fešák prirastie k srdcu,"  narážalo moje svedomie na Gerarda.

Potriasla som hlavou a usmiala sa na neho.

„Prečo si vlastne prišiel?" spýtala som sa a on sa trochu začervenal.

„Na párty som sa na teba trochu pýtal a zistil som, že si novinárka na našej škole. Tak som sem prišiel. A to preto, lebo... lebo by som ťa chcel viac spoznať. Rosalie, zamiloval som sa do teba. Na prvý pohľad," povedal a tým načal jednu veľkú vec zvanú láska.

Ale či to bola prává láska, to neviem. 

Helouuu :)

Táto časť vám možno príde trochu divná, ale... asi sa vám bude zdať divná stále. :D No, potrebovala som nadviazať na to, čo sa bude diať ďalej. Stačí si len počkať a možno pochopíte. :D Ako hovorím, možno...

Dúfam, že sa vám táto kapča páčila a ďakujem za 450+ pozretí a ďakujem aj za všetky tie nádherné komentíky. ♥♥

Gudbáj. ☺