Hej, Parkerová! ✓

- 12 -

*pesničku pustiť až neskôr, poviem kedy*

Sedím vo svojej izbe a pijem milkshake, ktorý mi priniesla Maggs. Je sobota, takže má vóľno. No včera bol piatok a to znamená, že bola aj škola. Zaujímalo by ma, prečo tam včera nebola. Predsa prišla za mnou a Gerardom do lesa. Nejako sa mi to nepozdáva, ona nie je ten typ záškoláčky. Tak som sa jej na to teda spýtala.

„Vieš ako je starý Perington stále chorý? Tak sme mali dve hodiny prázdne. A čo som asi cez ne mala robiť? Prvé, čo mi napadlo bolo ísť pozrieť jednu z mojich najlepších kamarátiek," odpovedala s úsmevom a odomkla svoj mobil. 

Pán učiteľ Perington nás učí nemecký jazyk, ktorý mávame v piatok dva krát po sebe. A to hlavne preto, lebo hrozne zameškávame. A zameškávame preto, lebo je už nehorázne starý a stále chytá nejaké chrípky.

Maggs sa na mňa zrazu pozrela smutným pohľadom a ja som hneď vedela, že to neveští nič dobré.

„Musím ísť. Becca mi do správy napísala S. O. S. a k tomu asi sto výkričníkov."

Prikývla som a prijala jej objatie.

Maggs sa zodvihla zo zeme, na ktorej sme doteraz sedeli a prišla pri moje dvere. Otvorila ich a ja som v tej chvíli zbadala Gerarda, ako stojí pred ňou. Maggs sa na mňa otočila a asi trikrát nezbednícky zodvihla obočie. Potom sa uškrnula a vybehla von. Gerard ostal stáť vo dverách a poškriabal sa na zátylku.

„Ja... tvoja teta ma pustila," povedal a vošiel dnu. Zavrel za sebou dvere a sadol si naproti mne.

Ja som bola opretá o moju skrinku a on zasa o posteľ. Pohľad mal upretý do zeme a ja som si hneď spomenula na včerajšok. Otvorila som ústa, že sa ho na to znova spýtam, ale on ma zastavil.

„Nie, ešte nie. Poviem ti to neskôr," hlesol a usmial sa. „Predtým než ti to poviem, mám ešte niečo v pláne."

„A čo také?" aj ja som sa usmiala.

„Počkaj si a uvidíš."

Ach... asi som ho mala včera predsalen vydierať topením. 

...

Viedol ma nevedno kam. Na očiach som mala šatku a videla toho veľmi málo. Maximálne som videla pod svoje nohy, no to mi nijako nepomáhalo.

Vošli sme do budovy a naše kroky sa ozývali zrejme veľkou chodbou.

Potom ma zaviedol do miestnosti a šatku mi z očí zložil.

Čakala som všetko, ale toto nie. Boli sme v škole. Presnejšie v hudobnej učebni. 

Gerard sa rozbehol na jej koniec, kde boli pod oknom položené akustické gitary. Šla som za ním a trošku pokrivkávala. Včera večer mi Clarise doniesla dlahu a tak som bola schopná chodiť. Trochu to bolelo, ale aspoň som so sebou nemusela ťahať barle, z ktorých ma iba boleli ruky.

Gerard sa posadil na stoličku barového typu a ja pred neho na šamlík od piana.

„Vieš, včera som akosi nemohol spať a tak som usúdil, že je čas niečo napísať. Chvíľu som nad tým síce rozmýšľal, ale nakoniec som sa rozhodol, že ti ju venujem. Tú skladbu," povedal a začal ladiť nástroj, ktorý mu do rúk padol ako uliaty.

Najprv začal iba trochu brnkať, no po chvíli už chytil rytmus. Urobila sa mi husia koža. Mne predsa ešte nikto nikdy žiadnu pesničku nevenoval! A to nie ešte chlapec, ktorého poznám ledva týždeň. Ako som sa mohla s niekym tak rýchlo skamarátiť?

Keď nad tým tak rozmýšľam, Maggs som spoznala cez Beccu. S Beccou sme sa kamarátili asi od mojich siedmich rokov, zatiaľ čo Maggs som spoznala až v trinástich. Pamätám si, že sme sa poznali len dva dni a už sme si napísali cez tisíc sms-iek, e-mailov a ktovie ešte čoho všetkého. Za týždeň sa z nás stali tie najlepšie kamošky a zahrňovalo to samozrejme aj Beccu. Boli sme taká svätá trojica. No potom sa Becca dala na právo a my sme s ňou prerušili častý kontakt. Stretávame sa s ňou, ale nie tak moc ako medzi sebou.

Z myšlienok ma vyhodil Gerardov spev. Najprv mu to trochu neladilo, ale nakoniec sa naladil na tú správnu vlnu a pesnička sa začala. Snažila som sa vstrebať, čo najviac slov a tónov. 

*Pesničku vám hodím sem a aj hore*

Bola som rada, že to nebola nejaká zaláskovaná pesnička, lebo to by bolo na mňa asi priskoro, ale kúsok zo mňa, presnejšie to teenagerské ja, by bolo rado za nejakú romantickú skladbu. Síce nebola romantická, ale bola smutná. Smutné pesničky mám rada. Asi ako každý iný.

Táto pesnička bola o opúšťaní ľudí a... viac vám povedať neviem. Tak veľmi som sa sústredila na to s akou vášňou to Gerard spieval, že mi unikol ten pravý význam. Keď dospieval, začala som pomaly tlieskať a usmiala sa.

„Máš talent," povedala som. „Ako ťa niečo také napadlo?" spýtala som sa a on začal habkať.

„Včera za mnou bol Frank... veď vieš," šepol a nadýchol sa, „a povedal mi, že... odchádzame. To som ti nechcel povedať. Zapáčila si sa mi hneď, ako som ťa prvýkrát zbadal. Neviem prečo, no bolí ma to, že ťa musím opustiť," hovoril a popri tom sa pozeral von z okna.

„Aj ja som nad tým rozmýšľala. Si idiot, ale v tom dobrom slova zmysle. A mám ťa celkom rada. Vážne," zasmiala som sa. „Na ako dlho odídeš?"

Povzdychol si. „Ja by som sa skôr spýtal, či sa ešte vrátim," šepol a mňa myklo.

„To myslíš ako, že by si sa už nemusel vôbec vrátiť? Že by som ťa už nikdy nevidela?"

Pozrel sa na mňa smutným pohľadom a zišiel zo stoličky. Gitaru položil na stojan a nadýchol sa.

„Máme turné cez celý svet. Vieš už vlastne teraz sme na turné, len sme si dali chvíľku oddych. Musíme pokračovať a dokončiť to. Vieš, pre fanúšikov," povedal a podišiel ku mne.

„A kedy sa to turné skončí?"

„Asi za rok. Možno neskôr," preglgol a chytil ma za ruky. Pritiahol si ma k sebe a objal. Nie silno, ale ani slabo. Objatie som mu opätovala a potom sa odtiahla.

„Takže toto je zbohom?" položila som poslednú otázku a on pritakal. „Som rada, že som ťa stretla, Gerard Way. Nikdy predtým som nemala takého dobrého kamaráta. Tohoto pohlavia..." zachichotala som sa.

„U mňa to isté, Parkerová."

„To si nemal Gary," povedala som, no žiaden pohlavok ani facka sa nekonala.

„Ah," povzdychol si a znova ma vtiahol do objatia, ktoré trvalo ešte dlhú-predlhú dobu. Pri obíjmaní sme sa ešte rozprávali a potom už išli domov. 

Rozlučili sme sa a ja som dúfala, že ho ešte uvidím.

Nikdy by som neverila, že to poviem no...

Ten imbecil mi bude chýbať.

Helouuu!!

Ako sa máte? Ja skvele až na to, že som hladná. Asi sa pôjdem najesť. :D Dnešná časť je taká smutnejšia(?), ale nebojte sa, ono sa to všetko urovná. :D

Dúfam, že sa vám páčila a ďakujem za všetky voty a aj komenty! ♥ 

Gudbáj! :3