Hej, Parkerová! ✓

- 20 -

Frank sa ani neviem kedy vyparil a vo dverách som stála už iba ja a Gerard.

„Dobre, objatie s odpustením by sme mali, no chýba mi ešte vysvetlenie, Frodo," usmiala som sa na neho a on sa zamračil.

„Takže to si robila celý ten rok? Vymýšľala mi nové prezývky?" zasmial sa a rukou ma pozval dnu. „A dokonca sa ani nepodobajú môjmu menu. To je novinka," zamrmlal si sám pre seba a mykol plecom.

Potom ma zaviedol do svojej izby, ktorá bola samozrejme neuprataná a z jedinej stoličky dal dole všetko oblečenie, čo tam bolo nahádzané, a nechal ma si sadnúť. On si sadol na zem a povzdychol si.

„Najprv som samozrejme nemal čas a keď som mal, zistil som, že mám vybitú batériu na telefóne, no potom som si ju zasa zabudol dobiť a nakoniec to skončilo tak, že som sa na sociálnych sieťach objavil po pár týždňoch.

Aj tak som si myslel, že by si mi nenapísala. Od Franka som sa totiž dopočul, že máš priateľa. Tak som si myslel... veď vieš, že už o mňa nebudeš stáť."

„Ale ja som ti napísala," nechápala som a pozrela sa mu do zelenohnedých očí.

„A ja som to zbadal až včera. Nahnevalo ma to. Hneval som sa na seba aj na celý svet. A bolo to späť... vieš, celkovo keď som od teba odišiel som sa necítil nejak zvlášť dobre. Chytal som hrozné depky, no psychológ mi povedal, že je to iba z prepracovania," dopovedal a povzdychol si. „Teraz už mi je ale lepšie. Hlavne, keď ťa vidím takto pred sebou."

Usmiala som sa na neho a on úsmev opätoval. Potom sa však zlhoba nadýchol a tvár mu zvážnela.

„Rosalie, ja ti už nebudem nič tajiť. Hneď si sa mi zapáčila. Nechcem povedať, že to bola láska na prvý pohľad, lebo na také sračky neverím, ale bolo to niečo podobné. Ja... asi som bol hlúpy, keď som si myslel, že na mňa počkáš," narážal na môj vťah so Zanderom.

„Prepáč. Ja som ťa mala, mám, ešte stále moc rada a nikdy som ti nechcela ublížiť," opravila som sa. 

Postavil sa a ja som spravila to isté. Neviem, bolo to ako taký reflex. Pomaly ku mne podišiel, no tento raz som nespravila to isté, iba som tam tak stála. 

Zasmial sa a ja som sa zamračila. Na čom sa znova smeje?

„Ach, Parkerka, Parkerka. Znova ste celá rozstrapatená. Pripomínate mi nejakú postavu z filmu, ktorá stále niekde behá a vlasy ma ako vetvy od stromu. Do všetkých strán," šepol, keď bol nesmierne blízko mňa a istý pramienok vlasov mi zastokol za ucho.

Prečo? Prečo ho nechám, aby sa približoval? Mala by som niečo spraviť, lebo ma pobozká. Nechcem byť Zanderovi neverná. 

Nechcem.

No aj tak som tam len tak stála so zaseknutým dychom a pootvorenými ústami. Bol už veľmi blízko. Nadýchla som sa a...

A vtedy sa to stalo.

Kýchla som si.

On sa rýchlo odtiahol a všetky moje sliny si tričkom ztieral dole z tváre. Pritom sa samozrejme a smial. „Ty kokoos! To si celá ty," skrivil nepríjemne tvár. „Fuj, to je nechutné," mrmlal.

Ja som sa chytila za brucho a začala sa smiať. Konečne som sa uvoľnila, lebo sa žiadna neverná pusa nekonala. A ó môj ty bože, ja som ho vážne okýchla!

Atmosféra bola konenče taká, ako vždy. A bola to tá atmosféra, ktorá mi pri Zanderovi tak veľmi chýbala.

„Nechceš niečo zjesť? " spýtal sa ma.

„Ale iba niečo maličké," povedala som a ukázala prstami malú štipku. Pritakal.

„A Gary?" spýtala som sa tento raz ja.

„Áno?"

„Nevieš koľko je hodín? Asi do siedmej musím byť späť na ubytovni," hovorila som.

„Štvrť na štyri. Na akej ubytovni?" spýtal sa a ja som mu naznačila, že mu to vysvetlím pri jedle.

Už som celkom vyhladla.

Helouuu my dearest hearts!

Ako ide život?

Chcem sa vám hlave poďakovať za 630+ pozretí. ♥ Kedy? Ako? Včera večer som to čekovala a že: „Jéj, už mám 570 pozretí, to je crúl." A ráno len tak v posteli si to znova pozriem a zrazu vidím, že 630? Whaaaat? :O ♥  Momentálne ich je ešte viac a tak sa hrooozne teším. :)

No, nebudem sa tu vykecávať a poviem vám to, čo vždy. 

Dúfam, že sa vám kapča páčila. ♥

Gudbáj! ☺