Hej, Parkerová! ✓

- 24 -

„Niekto mi povedal, že si sa skamarátila s Nicom," hlesol a dal si malú prestávku. „Tak ty sa najprv robíš akoby nič! Že on je ten zlý a potom zistím, že ma podvádzaš?" skríkol.

„Pil si?" spýtala som sa podozrivo. 

Neodpovedal.

„Tak pil?" spýtala som sa znova.

„Áno pil a čo?!" hneval sa a grgol si.

„Si fakt nechutný. Keď si v takomto stave, nemám sa s tebou o čom baviť," povedala som a ihneď zrušila.

Povzdychla som si a ľahla si späť do postele. Zavrela som svoje unavené oči a ako lúsknutím prsta zaspala.

...

Zobudila som sa až nad ránom. Bolo niečo po šiestej hodine ráno a všetci ešte spali. 

Išla som sa osprchovať a trošku aj odreagovať. Fakt by sa mi zišla nejaká dlhá teplá sprcha, pri ktorej by som si očistila nielen telo, ale aj myšlienky. 

Vstúpila som do sprchy a pustila teplú vodu. Ako som tak rozmýšľala nad Nicom a jeho rýchlou zmenou, započula som zvuky. A viete, čo je na tom najhoršie? Že sú sprchy spojené. Takže neviem, či je to dievča alebo chlapec. 

Sprchy mali však našťastie závesy a tak som bola trošku chránená. Len trošku, lebo je predsalen nepríjemné, že sa nemôžem zamknúť. Tak sa bojím, že by mi sem niekto vošiel, aj keď je to na sto percent nepravdepodobné. 

Rýchlo som zo seba zmyla penu a dala si okolo pŕs uterák. „Votrelca" som však stretla, ako len som ten nažltlý záves odtiahla. Práve sa vyzliekal a už bol len v boxerkách. Na moje šťastie to bol práve Nico. Myslím, že by bolo oveľa horšie, keby sem prišiel niekto, koho vôbec nepoznám. 

Keďže som od neho bola asi tri metre, ihneď si ma všimol a zasa sa usmial tým svojím typickým frajerským úsmevom. Viete ako som bola pred pár sekundami rada, že je to Nico? Tak teraz už nie som, lebo si bez varovania dal dole boxerky. 

Vypúlila som oči a pootvorila mokré ústa. Snažila som sa tam nedívať tak veľmi, ako sa len dalo a rýchlo vybehla von. Zo spŕch som už iba počula jeho hrubý smiech. Ale tento bol znova ten úprimný.

Bože, ja sa v ňom už nevyznám!

Povzdychla som si a išla späť na izbu. Tam som sa prezliekla a zobudila baby. O pol hodinu mali byť raňajky, tak aby sa pripravili. Ony však nie a nie vstať. Vzdala som to s nimi a išla za Maggs. Popritom, ako som ju budila, zobudila som aj jej spolubývajúcu. 

Tak som teda počkala kým sa pripravia a zatiaľ rozmýšľala, ako to vyrieším s tým Zanderom. Určite mu niekto nahovoril nejaké hovadiny. Rozprávala som sa s Nicom, ale Zandera som nepodviedla! 

No, nie s Nicom...

O desať minút boli hotové a spolu sme sa pomalým tempom vydali na raňajky. Popritom sme sa rozprávali o tej diskotéke a hádali, čo bude asi na raňajky. Maggsina spolubývajúca bola vážne fajn a dosť príjemná. Neskôr som sa jej spýtala aj na meno. Volá sa Nina Geneusová.

„Ja som Rosalie," povedala som a usmiala sa.

Naraňajkovali sme sa a museli sa ísť pripraviť. Dnes nás čaká osem kilometrov dlhá túra. Neviem, kam sa chcú tie učiteľky zasa trepať a hrozne ma to štve. A to hlavne preto, lebo osem kilometrov je len cesta tam. Komu sa bude ešte chcieť trepať osem kilometrov naspäť?

Mne určite nie.

So helou!

Dnes som tu s ďalšou časťou a poďakovaním. V posledných dňoch mi dávate hrozný hype! :o ♥ Nedávno som mala iba 600 pozretí a zrazu ich tam je 850+?! Ja tomu fakt nemôžem uveriť! Ďakujem! ♥ Vážne. :3

Hlavne (ako vždy) dúfam, že sa vám kapitola páčila. ♥♥♥

Gudbáj! ☺