Hej, Parkerová! ✓

- 7 -

Následujúci deň som celý preležala v posteli. Teta mi nosila jedlo a starala sa o mňa. Občas mi to až prekážalo a tak som sa jej spýtala, či sa o mňa bude starať aj zajtra. Pritakala a povedala: „Práve som chcela zatelefonovať do práce, nech mi dajú voľno. Celý týždeň totiž robím." Ja som sa zamyslela a presvedčila ju, nech si vóľno neberie. Myslím, že na ňu zabrala tá veta s tým, že ju v práci potrebujú.

Teraz je skoro večer a ja som sa nejakým spôsobom dostala do kuchyne. Nejaký spôsob, znamená humorné skackanie na jednej nohe. 

Keď som si sadla za kuchynský stôl, taniere a príbory už boli na stole a čakali len na jedlo. Tak ako ja. Len... niečo mi tu nesedí.  Clarise práve robila zeleninový šalát pri pulte a usmievala sa.

„Clarise?" spýtala som sa.

„Áno zlatko?"

„Prečo máme na stole prestreté pre päť ľudí? Príde snáď niekto na návštevu?" spýtala som sa znova.

„Och, aj som ti zabudla povedať. Pozvala som toho chlapca ako poďakovanie za to, že ti tak pekne pomohol," odpovedala a mne sa zastavilo nielen srdce, ale aj dych.

„Čo tu vlastne robil?" opýtala sa pre zmenu ona.

"Ja ani neviem. Asi ho sem dovlieklo to tvoje monštrum," chcela som povedať, no uvedomila som si, že až taká zlá nie som.

„Cornelia ho sem priviedla noc predtým," povedala som a Clarise prestala miešať šalát. Obzrela sa a zapozerala sa mi do očí.

„To je divné. Mne povedala, že prespí u Anny."

Hups...

„Mama, takto to vôbec nebolo!" skríkla zrazu Corny.

Kedy sem prišla?

„Prespala som u Anny! Len, predtým som bola vonku s Gerardom. Neskôr ma k nej zaviezol a u neho v aute mi vypadla peňaženka, tak mi ju ráno doniesol k Anne a rovno ma aj doviezol domov. Potom som si len zobrala veci a hneď šla do školy. To je všetko," povedala a zamračila sa mojím smerom.

Ja som v obrannom geste zodvihla ruky a ospravedlnila sa s vysvetlením, že som o tom nevedela. Keď ono to vážne vyzeralo, ako keby u nás prespal.

Zrazu sa celým domom ozval zvuk zvončeka.

„Idem otvoriť!" skríkol strýko Hank z obývačky.

„Dobre, Corny, verím ti. A teraz mi pomôž naložiť jedlo," povedala teta a znova sa usmiala.

Zrazu do kuchyne prišiel strýko a za ním Gerard.

„Dobrý večer!" pozdravil. 

Teta hneď všetko pustila z ruky a šla sa s ním zoznámiť. Cornelia ho taktiež pozdravila, ale ja nie. Len som ticho sedela a rozmýšľala nad tým všetkým. Ak je to tak, ako Cornelia povedala, tak kedy stihla napísať ten nápis na skrinku a prečo vyzerala ako po opici? Čo ak klame a ja kvôli jej klamstvu vyzerám ako tá zlá, ktorá ju obvinila z toho, že tu mala cez noc chalana?

„Tak, Corny ty si sadni pred Rosalie, ako vždy, a ty Gerard sa posaď vedľa nej," povedala Clarise a prstom ukázala na mňa.

Prečo má sedieť práve vedľa mňa? Za čo som si to zaslúžila?

Gerard si sadol pri mňa a ja som sa na neho pozrela. Aspoň dnes bol oblečený normálne. Síce mal čierne rifle, ale tričko mal modré, za čo má odo mňa pochvalu. Tentokrát žiadna kožená bunda ani divný opasok. 

Jedlo bolo už naložené a mohli sme začať konzumovať tetinu delikatesu. Potichu som jedla a popritom očkom sledovala a počúvala rozhovor medzi naším hosťom a strýkom, ktorí sa rozprávali o majstrovstvách v hokeji a iných chlapských veciach. Clarise ich prerušila a poďakovala sa Gerardovi za pomoc.

„Nie je začo. Rád som pomohol," odpovedal a ja som od neho konečne odvrátila zrak.

Pozrela som sa pred seba a zazrela Corneliu, ako ma doslovne zabíja pohľadom. Táto večera jej je zrejme dosť nepríjemná. Mám pocit, že ten jeden večer strávený s Gerardom jej nestačil.

Pomaly sme dojedli a presunuli sa do obývačky. 

Všetci. 

Piati. 

Prečo už nejde ten dilino domov?

V obývačke sme chvíľu sedeli a pozerali televíziu, keď v tom sa ozval tetin hlas.

„Gerard? Zajtra ide Corny do školy, Hank do práce a tak isto aj ja. Bude to tak až do konca týždňa. Nechcem ťa využívať, ale," zasmiala sa a on tiež.

„Mám sa vám o ňu postarať?" spýtal sa a teta prikývla.

„Č-čo? Veď to netreba! Zvládnem to aj sama. A keď by ma mal aj niekto opatrovať, prečo práve on?!" skríkla som na plné hrdlo a Cornelia prikývla.

„Ja len, že ma to tak napadlo a niekto tu s tebou musí byť. Vieš dobre, že babka a dedko sú odcestovaní a nebudem snáď volať opatrovateľku. Na to si už veľká, nie?"

„A čo Maggie, či Becca?" spýtala som sa narážajúc na moje jediné dve kamarátky.

„No určite. Ešte tu spravíte nejakú párty. To mi veru netreba."

ČOŽE?! Kedy som už len ja usporiadala nejakú párty?! Veď som na žiadnej ani nikdy nebola!

„Ale, ale..."

„Žiadne ale! Zajtra príde Gerard a hotovo," povedala a šibalsky na neho žmurkla.

Mne to zrazu doplo. Tí dvaja sa spolu na niečom dohodli! No nech len ten Gary počká, ako mu dám zabrať.

Lebo keď sa Rosalie nahnevá, tak sa aj steny domu otriasajú!

Gerard Way, radšej sa priprav...

Heloúúú... It's mee!

Tak a dnešná časť to celé odštartovala. Gerard a Rosalie až do konca týždňa sami! ♥o♥ Čo na to hovoríte? :D

Dúfam, že sa časť páčila. ♥♥♥

S pozdravom: Ja :D