Hej, Parkerová! ✓

- 22 -

„Parkerová," pozdravil ma Nicov hlas. „Čo by si povedala na to, že by sme išli spolu?" spýtal sa a ja som ostala ticho.

On niečo zamrmlal a potom si povzdychol. „Vážne sa mi páčiš," povedal potichu.

„A čo keď si bol s Corneliou? Aj vtedy som sa ti páčila? Bol si s ňou iba preto, aby si ma mohol otravovať, vieš? A takéto veci sa nerobia, lebo sú neslušné!" vyskočila som naňho.

„Ach, prepáč. Ale to Cornelia ma donútila, aby som s ňou chodil. Ževraj, aby ťa nahnevala a k tomu je vážne pekná, to musíš priznať," povedal.

Čože? Tá jedna malá...

Hej, nahnevalo ma, že bola Cornelia schopná niečoho takého... ale popravde som mu to moc neverila. Viem, že Corny nie je anjelik, ale toto znie ako keby si to vymyslel.

„A ja viem, že sa so Zanderom aj tak rozídeš. Ale myslel som si, že by som to mohol urýchliť, keby som sa o teba usiloval," pokračoval s nevinným úškrnom a škrabkal sa po šiji.

„A odkiaľ vieš, že mám o teba záujem?" spýtala som sa a zamračila sa na neho. Začína ma vážne hnevať.

„Všetky o mňa majú záujem," konštatoval.

„A som snáď ja všetky?!"

„Nie," priznal potichu.

„Tak vidíš. A odkiaľ si zobral to, že by som sa mala so Zanderom rozísť? Ľúbime sa."

„Možno ty ľúbiš jeho, ale nedaj sa ním oklamať," povedal už vážnejšie.

„Čo si ty, že sa do mňa staráš?!" skríkla som.

„Park-eh... Rosalie. Už sa poznáme rok. Myslím si, že aspoň titul kamarát by som si zaslúžil."

„Ty by si si zaslúžil akurát tak päsťou do tváre," povedala som a rozbehla sa preč. Čo v preklade znamenalo, že som zrýchlila krok.

Nešiel za mnou. Bežala som a popri tom sa snažila vyloviť mobil z tašky. Vytiahla som ho a vytočila Zanderovo číslo. Po dvoch zvoneniach to zodvihol.

„Rosalie?" povedal do mobilu, ale z mojej strany sa ozvali iba zvlyky. „Čo sa ti preboha stalo?!"

„Ľúbiš ma? A odpovedz pravdivo!"

Musím sa priznať, že mi Nico vložil do hlavy poriadneho chrobáka.

„Pravdaže ťa ľúbim. Prečo by som...-čo ti zase kto nakecal?! Sto pro to bol Nico, mám pravdu?" spýtal sa nahnevane.

Ticho z mojej strany mu bolo odpoveďou.

„Zlato, za päť dní si doma a ja si to s ním potom vybavím, dobre? Ak ťa bude ešte obťažovať, povedz učiteľke alebo mi zavolaj, okej?" bál sa o mňa.

„Áno, keby niečo, tak zavolám. Tak sa maj. Pa," povedala som a zrušila.

Prečo som ho zrušila tak rýchlo? Bolo to tým, že som mu neverila? Alebo skôr tým, že ma dnes Gerard pobozkal a mne sa to páčilo? Mala som pred ním výčitky alebo som sa bála, že ma už viac neľúbi?

Popravde, sama som svojim pocitom nerozumela. No citíla som sa hrozne. Mala som pocit, že sa na mňa váha všetkého pomaly sype.

Neskôr som prišla na ubytovňu a vyhľadala Maggsinu izbu. Mala iba jednu spolubývajúcu. Vošla som dnu a zbadala ich. Sedeli na pohovke a o niečom sa rozprávali.

„Môžeš nás tu nechať samé?" trhane som sa opýtala neznámeho dievčaťa.

Ona sa iba otočila na Maggs a tá prikývla. Keď dievča odišlo, rozbehla som sa k Maggs a objala ju okolo krku. Hlavu som si položila na jej prsia a začala plakať. Chvíľu bola meravá, ale potom sa prebrala a začala ma hladkať po chrbte. Dotyk jej teplej dlane ma upokojoval.

Po pár minútach som sa od nej odtiahla a ona mi podala kapesník. Vyfúkala som si nos a utrela slzy.

„Maggs, Ja ťa potrebujem. Už viac bez teba neviem vydržať," povedala som a to medzi nami spustilo veľkú debatu.

Ona mi povedala, čo ju hnevá a ja som jej zasa povedala, čo ma trápi. Rozprávali sme sa asi dve hodiny, keď som si uvedomila, že som ani nebola na večeri. Bola som hrozne hladná a so sebou som mala maximálne tak keksíky. Zrazu som však dostala nápad. Objednám si pizzu! Maggs sa však ten nápad moc nepáčil...

„Zachvíľu je diskotéka a ja by som na ňu veľmi chcela ísť s tebou," povedala skleslo.

„Ale veď tam môžme ísť a zatiaľ čakať na Pizzu," nerozumela som.

„A ako budeš počuť, že ti niekto volá? A keď si dáš mobil na vibrovanie, to zasa nebudeš cítiť. Vieš, keď budeš tancovať."

„Ale Maggie. Ja som vážne hladná," mrnčala som.

„Tak niekomu povedz nech namiesto teba počká na tú pizzu a potom ťa ohlási."

„Och, mi amor! Ty si taká inteligentná," vykríkla som, objala ju a pobozkala na líce. Potom som však zmeravela. „Ale koho?" spýtala som sa a od dverí sa znova ozval jeho hlas.

„Ja by som na tú pizzu pokojne počkal," povedal Nico a usmial sa.

„Ako dlho si tu?!" skríkla Maggs a premerala si ho od hlavy po päty.

„Prišiel som len teraz, lebo som započul niečo o pizzi," povedal a ja som sa postavila. Prešla som okolo neho von a Maggs som ťahala za sebou. 

„Chcem obyčajnú s olivami! Potom ti to zaplatím," povedala som mu a rútila sa aj s Maggs preč.

Helouuu! :3

Hlásim sa vám aj s ďalšou časťou! :) Nie som s ňou moc spokojná, ale dúfam, že vám sa aspoň trošilinku páčila. :D Dajte mi vedieť v komentoch. :) ♥♥♥

Gudbáj. ☺