Hej, Parkerová! ✓

- 9 -

O chvíľu mi Gerard priniesol paralen a ja som ho zapila čajom. Potom som si znova ľahla a zaspala. Asi po hodine som sa zobudila a on tam stále bol. Sedel pri mojich nohách a pozeral televízor. Keď zbadal, že som hore, ihneď ma chytil za čelo a povzdychol si.

„Teplotu máš už dobrú," povedal skôr sám pre seba a podal mi ďalší čaj. Bol ešte teplý, tak ho musel spraviť len nedávno. Napila som sa a potom ma niečo napadlo.

„Odkiaľ toho toľko vieš ohľadom liekov a tak?" spýtala som sa a on sa na mňa zadíval ako na idiota. 

Veď to on je idiot, nie ja!

„Myslím, že asi každý vie, čo treba dať na takú horúčku," šepol a zamyslel sa. „Ale asi hlavne preto, lebo mám mladšieho brata. Mama bola väčšinu môjho detstva v práci a otcovi to bolo jedno. Vždy, keď bratovi niečo bolo, postaral som sa o neho, ako keby to bol môj vlastný syn."

„To som nevedela," povedala som.

„A práve preto som ti to povedal."

Nasadil ten svoj úškrn a pohladkal ma po skrčenej nohe. „Clarise mi vravela, že nám v chladničke nechala nejaké jedlo. Určite si už hladná, dnes si nič nejedla," riekol, postavil sa a odišiel do kuchyne.

Priniesol mi jedlo a sebe tiež. Najedli sme sa a začali pozerať nejaký film. Mne však stále vŕtalo hlavou jedno. 

Prečo míňa svoj čas na mňa? 

Prečo je tu so mnou a nie niekde s fanúšikmi alebo kamarátmi? A ako dlho tu bude? Čo ak tu bude krátko a on si svoj čas nadarmo minie na mne?

„Mal by si ísť domov, Gary," hovorila som, kým sa Spider-manovi darilo biť jaštera.

„Prečo?" spýtal sa prekvapene.

„Veď máš vóľno. Nemíňaj si ten čas na mňa. Ja ti za to nestojím."

„Ale stojíš, Parker."

„Ešte raz mi povieš Parker a vykopnem ťa s tou boľavou nohou von!" skríkla som na neho a on sa zasmial.

„Tak ma vykopni. Aj tak už musím o pár minút odísť, lebo príde tvoj strýko," hovoril spokojne a Spider-man už znova začal prehrávať súboj.

„Prečo tu vlastne chceš byť?" opýtala som sa, aj keď som nechcela. Bojím sa, že odpoveď bude dosť trápna.

„Lebo chcem. Zapáčila si sa mi. Proste si mi sympatická, to je všetko. A neviem ako inak by som mal tráviť čas. Môj brat Mikey tu má priateľku, tak ich nechcem otravovať. Jeden z mojich gitaristov, Ray, je zaneprázdnený opravovaním svojej obľúbenej gitary a druhý gitarista, Frank, sa stále vláči po nejakých kluboch a rozdáva podpisy. Mám rád svoju kapelu, ale som s ňou stále, tak prečo si od nej trochu neoddýchnuť?" opýtal sa a ja som mykla plecami.

„Tvoj brat je ten Mikey? Nevedela som, že je s tebou v kapele aj rodina, Cornelia to nezmienila," povedala som.

„Celá kapela je moja rodina a teraz mi vysvetli slovné spojenie "Cornelia to nezmienila", dobre Parker?" 

„Za prvé, nehovor mi Parker. A za druhé Cornelia mi o tebe stále rozpráva a viem už skoro všetko, ale toto nezmienila. Takú hlavnú vec," zamyslela som sa.

„Ty mi ešte stále vravíš Gary, tak prečo ti nemôžem hovoriť Parker, Parkerová?" oponoval s tichým chechtaním.

„Lebo si mi to sľúbil!" zamrmlala som.

„Dobre, dobre, Rosalie," povedal v obrannom geste.

„A čo také ti o mne povedala?" spýtal sa.

„Povedala mi skoro všetko, už som ti to vravela," odpovedala som.

„Tak ma skús. Povedz, čo o mne vieš."

„Vážne? Na čo ti to je?! Logicky by ti mohlo dopnúť, že to nebude nič, čo by si nevedel."

„Hovor," povedal a prekrížil si ako ruky, tak aj nohy.

Znova som si povzdychla a zadívala sa smerom dole. „Keď si bol mladý, bol si tučný a škaredý," povedala som a zasmiala sa.

On len stuhol a vypúlil oči. Potom sa však zatváril nutrálne. Asi chcel vyzerať, že je mu to ukradnuté.

Debil.

Znova som sa pozrela do zeme a pokojne pokračovala. Nech už to mám konečne za sebou. „Čítaš a kreslíš komiksy. Si závislý na káve. Mal si veľa ráz prefarbené vlasy. Nabudúce ti doporučujem si ich prefarbiť na modro, či na červeno, pretože by z teba mohol byť plnohodnotný šašo. Potom viem, že..." odkašľala som si, „z vlastných skúseností, že sa stále obliekaš v tmavých farbách. Ďalší fakt je, že veľa hrešíš, no ja som ťa ešte našťastie nepočula. A posledný fakt... máš nos ako prasa."

Vypúlil oči.

„Som rád, že toho toľko o mne vieš ale ja nemám nos ako prasa! Môj nos je nádherný. Pozri sa na ten svoj ty veľryba!" skríkol so smiechom a ja som ho udrela po hlave.

„Imbecil," znova som zamrmlala a ľahla si.

Ešte sme sa chvíľu rozprávali, no potom odišiel a o pár minúť prišiel domov Hank.

„No, čo? Ako bolo?" opýtal sa ma strýko, keď si sadol do svojho obľúbeného kresla.

„Prekvapivo, dobre," odpovedala som a usmiala sa sama pre seba.

„Niekto sa nám tu zaľúbil."

„Ticho! Nepáči sa mi. Je to debil," protirečila som so zamračeným obočím.

Mykol plecami. „Ako myslíš, aj tak ti neverím," šepol.

„Ja som to počula."

„A aj si mala!" povedal a zasmial sa.

No mne moc do smiechu nebolo, pretože som začala zvažovať jeho slová.

Čo ak sa mi Gerard vážne páči?

Helou, it's... JOHN CENA!!! Tuturutú! Tuturutú! xD

Dnes to bola taká oddychová časť. V ďalšej by sa nám to už malo poriadne rozbehnúť. :)

Ja ale hlavne dúfam, že sa vám kapča páčila a ako vždy ďakujem za komenty a voty! ♥♥♥

Goodbye!