Hej, Parkerová! ✓

- 14 -

Maggs a Becca ku mne priniesli celú sadu šminiek a nekonečnú horu oblečenia. Plánovali sa u mňa obliecť a aj namaľovať. 

Kým sme sa pripravovali, Cornelia a jej rodičia stihli prísť domov. Objednali Cornelii novú posteľ, skriňu a koberec. Mne nevybrali nič, lebo sa báli, že by sa mi to nepáčilo. Hovorili, že majú v pláne zobrať ma do obchodu, ale ja som povedala, že si nábytok môžem pozrieť aj na internete. 

Hotové sme boli okolo siedmej. Predsalen sa nedá za päť minút vybrať oblečenie pre tri dievčatá a ešte ich aj namaľovať. Maľovali sme sa navzájom.  

Všetky sme boli oblečené v krátkych šatách, len tie moje boli ako jediné voľné. Ony mali na sebe úzke šaty s pomerne veľkým výstrihom. Moj výstrih bol priemerný. Ako vždy som nemala rada  oblečenie, ktoré toho ukazuje viac, než je treba. 

Strýko a teta už vedeli, že idem von a pripravili mi nemilé prekvapenie.

„Prečo s nami musí ísť aj Cornelia?!" skríkla som nahnevane.

„No tak, nebuď tvrdohlavá. Len ju tam odvezete a keď pôjdete domov detto. Nič viac od teba nechceme," povedala Clarise.

A ja, ako vždy, som ju poslúchla. Zobrali sme teda aj ju a okolo pol ôsmej sme zaparkovali pred Lukeovým domom. Luke Duncan bol celkom populárny chalan s veľkým domom a rodičmi stále na dovolenke. V jeho dome bola párty asi každý druhý týždeň.

Vystúpili sme a šli dnu. Vo vnútri bolo dosť veľa ľudí. Buď tancovali, pozerali sa na tancujúcich alebo len sedeli a pili. Ja som sa pridala až k tej úplne poslednej skupinke, ktorú som nespomenula. 

Tí len sedeli a občas sa pozreli na parket. Väčšinou však boli zahľadení nevedno kam. 

Baby sa mi stratili hneď na začiatku, na tanečnom parkete a preto som zostala sama. 

Chvíľu som tam tak sedela a potom sa rozhodla ísť si pre nejaké pitie. Kuchyňu som našla prekvapivo ľahko, ale pitie nie. Myslím, niečo nealkoholické. Mali tu len alkohol a colu. Na colu nemám chuť a nemala som v pláne sa opiť. 

Nie, že by som nikdy nepila. No naposledy to bolo asi pred rokom, keď Maggs doma ukradla vodku a prepašovala ju k nám domov. 

Tak som si teda naliala do pohára čistú vodu a napila sa.

„A toto má byť preboha čo?!" ozvalo sa spoza mňa a ja som prehltla.

„Čo, čo?" oponovala som otázkou.

„Prečo preboha piješ vodu, keď je tu alkoholu na rozdávanie?"

„Lebo nepijem?"

„Tak načo si prišla na párty, keď sa ani neopiješ?! Logika dievča," hovoril chlapec s podlhšími vlasmi, ktoré mal v copíku. Hm, divné.

„Lebo ma sem dotiahli kamarátky," odpovedala som mu a chcela odísť, no on ma zastavil.

„Som Nico," povedal a podal mi ruku.

Potriasla som ňou a zasmiala sa.

„Čo?" skríkol.

„Ešte žiadny chlapec si so mnou nepotriasol rukou."

„Ach tak."

„A čo je to za meno, Nico?" snažila som sa prerušiť ticho.

„Tak ma volajú kamaráti. Je to skratka mena Nicholas," povedal a ja som sa zasmiala.

„Ak dovolíš, Nico, rada by som sa vrátila späť do obývačky a sedela ako kôpka nešťastia."

„To sa radšej budeš nudiť, než budeš so mnou?" spýtal sa a mne to prišlo trochu povýšenecké.

„Možno?" šepla som. „Čo také by si chcel robiť?" opýtala som sa a následne sa za túto otázku buchla po čele.

Zasmial sa. Zrejme myslel na to isté čo ja. 

Priblížil sa ku mne, chytil ma okolo pása a ja som zapišťala.

„Č-čo to robíš?" spýtala som sa, ale on mi nestihol odpovedať, lebo sa jeho ústa akosi zamestnali.

Odstrčila som ho a zamračila sa. Odišla som z kuchyne a vrátila sa späť na "svoje miesto". Bože, to bol debil. Povzdychla som si.

„Môžem hádať, Nico to na teba skúšal?" zakričal niekto vedľa mňa cez hlasnú hudbu.

„Odkiaľ to," otočila som sa na neho a zbadala jeho tvár „...vieš."

Všimol si mojeho malého zakoktania a usmial sa. 

Aj ja som sa usmiala, ale muselo to vyzerať nehorázne zle, lebo som bola nervózna. Ten chlapec, čo práve sedel vedľa mňa vyzeral nádherne.

Chvíľu sme tam v tichu sedeli a on mi nakoniec odpovedal.

„Celú dobu sa na teba díval a keď si išla do kuchyne, šiel za tebou. Gratuľujem, si jedna z mála, čo mu odolala!" skríkol so smiechom a ja som sa zasmiala tiež.

Potom som si uvedomila, že Nico nebol jediný, čo ma sledoval a úsmev mi trochu opadol. Tento chalan však vyzerá neškodne oproti nemu.

„Som Rosa-" v tom ma niekto prerušil.

Presnejšie to boli Becca a Maggs a hovorili, že už musíme ísť. Nestihli mi vystvetliť prečo, ale asi to bolo naliehavé.

„Maj sa," stihla som mu ešte zamávať, ale to bolo tak všetko.

Keď sme sa už asi dvadsať minút viezli v aute, spýtala som sa ich, prečo sme vlastne museli odísť. Odpovedali, že sa na nich nejaká sporo odetá teenagerka rozbehla, lebo flirtovali s jej frajerom.

„Ja ti prisahám Parker, že bola totálne namoľ a mala svaly ako keby brala steroidy," hovorila Maggs, ktorá bola tiež trošku pripitá.

Ale to ako povedala tú vetu. Mám pocit, že som na... niečo... zabudla-no do kravieho zadku!

Ja som zabudla na Corneliu!

Heyyy everybody!

Ako sa máte? Dnes mi nie je moc do reči, ale mám sa dobre. Fakt neviem, čo vám mám hovoriť. :D

Asi len tak, že ako vždy dúfam v to, že sa vám kapča páčila. :D ♥♥♥

Gudbáj! ☺