Zobudila som sa na hlasné buchnutie. Zabolelo ma celé telo. Každá bunka mojej pravej strany tela. Otvorila som oči a pochopila som že som spadla. Nemotorne som vstala a započula som smiech.
"Si v poriadku?" opýtal sa ma.
"Áno." pošúchala som si bok a ľahla si spať.
"Ešte ako dlho?"
"Sme asi v štvrťke." povedal a stále sa namňa pozeral.
"Tak...ja si pojdem...ešte pospať." povedala som s pohľadom upreným naň.
Ľahla som si na sedadlá, prikryla sa dekou a opäť zaspala.
-
"Prosím! Nie!" prudko som sa posadila a otvorila oči. Ťažko som dýchala. Ako strela ku mne pribehol Josh a pozeral sa namňa a ja na neho. V jeho očiach bolo vidno ľútosť, strach ale aj...lásku. Bože cítim sa strašne! Tak strašne že som ho sklamala.
"Len zlý sen." povedala som keď som sa už trošku ukľudnila. Perami naznačil len 'aha' a šiel naspäť.
"Josh?" otočil sa.
"Hm?"
"Zostaneš..pri mne?" poprosila som ho.
"Samozrejme." povedal a ja som sa posunula. Všupol sa pod deku a opieral sa o operadlo. Ja som si ľahla na neho a objala jeho trup rukami. Stále mi slzy stekali po líciach a nemohla som prestať myslieť na ten hlúpy sen.
"Shh, bol to len sen. Bezvýznamný sen." hladil ma po vlasoch lenže tak opatrne ako keby som bola z piesku a keby viac pritlačil, rozsypala by som sa.
"Čo ak mal význam?"
"Nie." zašepkal. Bolo to ukľudnujúce.
Už asi 10 minút tu ležíme bezslova. Premýšľam o svojom živote, aký je, celkovo. Odrazu mi pred oči spadla kvapka. Pozrela som sa hore a Josh hypnotizoval rolety na malom okne.
"Josh?" zašepkala som. Rýchlo sa 'spamatal' a utrel si slzy.
"Si v poriadku?"
"Hej som len ma palia oči." usmial sa načo som sa usmiala aj ja.
"Vieš, za ten čas čo som s tebou strávila, si asi moj najlepší priateľ." zaborila som si hlavu do jeho brucha a pevnejšie som ho objala.
"Hh ty si ako moj poklad, vieš, ten pocit keď cítiš že človeka musíš ochrániť. A teraz si ešte trošku pospi, lebo budeš ako prelomený keks." zachichotal sa. Jeho slova ma zarazili a podskočilo mi srdce.
-
"Ahoj láska." objal ma Justin.
"Ako si sa mala?" usmial sa namňa a očkom pozrel na Josha.
"Super." usmiala som sa prezmenu ja na neho.
"Ehm čau." povedal Josh a popošiel k nám bližšie. Justin mu len kývol na pozdrav a ťahal ma preč.
"Hej Justin, spomaľ. Čo Josh?" zatiahla som ho naspäť.
"Čo s ním?" nadvihol obočie.
"Prestaň vyvádzať Ok? Je to moj kolega." povedala som a šla k nemu.
"Poď pôjdeme na obed." potiahla som Josha.
"A ako bolo v NY? Všetko v poriadku?" pýtal sa.
"Ja áno ale čo ty?"
"Povedal som ti-"
"Vieš čo? Nechajme to na doma." skočila som mu do reči pretože po mne nepríjemne syčal. Najradšej by som si to tu s ním vybavila hneď lenže je tu Josh a taktiež otravný paparazzovia.
"Alex ja pôjdem domov okej?" pozrel sa namňa a potom na Justina.
"Ale veď ten obed-"
"Ja neviem nemá ma moc v láske." kývol na Justina ktorý bol otočený chrbtom.
"Vieš čo? Choď si domov odniesť veci a o pól jednej príď ku nám, moze byť?" usmiala som sa.
"No...tak fajn."
"Ahoj." povedala som a šla naspäť k Justinovi.
"Konečne." musel to okomentovať.
"Pozri sa ja neviem čo ti je ale.." došli mi slová. Ťažko som si povzdychla.
"Mne nič nieje kur*a." povedal a ja som zhýkla. Vživote namňa nebol naštvaný tak aby nadával.
Celú cestu bolo ticho. Nikto sa nezmohol ani na slovo. Blbo som pozerala von oknom.
-
Vystúpila som a svoje kufre som si musela vziať sama kedže Justin bol 'tak veľmi' ochotný. Hodila som ich do hosťovskej izby a šla dole spraviť jedlo. Justin podľa mojích predtuch sedel v pracovni.
-
Vybrala som zeleninu z truby a v ústach sa mi vytvorilo nadmerné množstvo slín keď som ju ovoniala. Po asi hodine som začula dupot nôh po schodoch alebo skôr stepovanie kedže máme kamenné schody.
"Čo je na obed?" opýtal sa a ja som sa tak zľakla že mi pohár s vodou ktorú som práve pila vyletel z ruky.
"Zelenina." povedala som a zmohla som sa že pozbieram čerpiny.
"Zase?!" s nechuťou v hlase sa ma opýtal.
"Ako zase? Sakra nenormálne ma štveš!! Do telefónu sladké slova a prídem domov si ako niekto úplne iný! Taký si vživote nebol! Starý Justin by mi už pomáhal zbierať čerpiny alebo čo ja viem! Sakra mám toho kurevsky dosť!!" vrieskala som. Dala som si dole prsteň z ruky a surovo som ho položila pred Justina. Vybehla som z kuchyne do našej spálne a vzala som si ďalšie potrebné veci ktoré som si dala do menšej kabely.
"Čo robíš?" opýtal sa ma a chytil ma za ruku. Zdvihol voľnú ruku a ja som automaticky pevne zavrela oči a odskočila.
"Sakra, ja." povedal zaskočene.
"Ty si si myslela že ťa chcem udrieť?" nič som neodpovedala a ani som sa nechystala.
"Chcel som urobiť len toto." povedal a jeho dlaň sa jemne prilepila na moju tvár a bruškom palca mi hladil líce.
"Prečo mi to robíš?" jeho oči boli červené a mihalnice od sĺz úplne premočené.
"Prečo mi to robíš ty?" vydýchla som mu do tváre.
"Ja neviem..len proste..žiarlim? Celé roky si bola len somnou, s nikým iným a ja proste neviem a ešte k tomu to je chlap!" povedal zúfalo.
"Justin, veď práve to, celý čas som s tebou a už si ani neviem predstaviť milovaný niekoho iného. Je to len kamarát. Pochop to." povedala som a prilepil sa na moje pery.
"Takže slečna Thames ešte stále trváš na tom že si ma vezmeš?" usmial sa a kľakol si.
"Samozrejme." úsmev som mu opätovala a nasadil mi prsteň...
6+komentov=nová časť. (◡‿◡✿)
Xoxoxo
DU LÄSER
Lucky life?
FanfictionSen každej belieberky. Byť navždy druhou polovičkou jej najväčšieho idola - Justina Biebera. Je tu však otázka, bude váš život s Justinom bezstarostný? ŠŤASTNÝ? Bez jedinej malej chybičky?
