Lucky life?

Lucky life 18 - I'm here.

"Milujem ťa najviac ako sa len dá vieš to?" povedala som mu keď sa usadil aj on.
"Áno a taktiež viem že ťa milujem najviac ako sa len dá." zachichotali sme sa a začali sme si čítať jedálny lístok.

Každý z nás si vybral jedlo podľa svojej chuti. Zjedli sme to a vybrali sme sa ešte do mesta na púť.

"Poďme na horskú drahú!!" vykríkol Justin aby ho bolo vôbec počuť.

"Fajn poď-"

"Justin Bieber!! Justiiiin!" začali kričať dievčatá zrejme belieberky. Justin ma schmatol za ruku a vybehla sme von z areálu. Zašli sme do nejakého lesíka.

"Nikdy nedajú pokoj." zamrmľal si Justin popod nos.

"Ale no ták." pohladila som ho po chrbte a snažila som sa ukľudniť ho. "Neboj sa bude to v pohode."

"Ešte že mám teba.." pousmial sa a vlepil mi na pery sladkú pusu.

"Milujem ťa. Takže ideme už? Je tma a koľko je vôbec hodín?" opýtala som sa ho a vyšli sme z lesa rovno na parkovisko.

"Je pól deviatej. Do riti nemala si byť doma?" zanadával a podal mi helmu.

"Preboha áno! Rýchlo poďme!" bola som totálne v riti. Kým sa dostaneme na ostrov bude už dávno po deviatej. Otec ma zabije.
Došli sme do prístavu Justin odovzdal motorku nejakému chlapíkovi aby mu ju zagarážoval. Nastúpili sme na čln a odviezli sme sa na ostrov.

"Justin pridaj prosím!" prosila som ho. Nohy som mala vyložené na sedadle a pripučené na svojim tele. Frustrovane som si prehrábla vlasy. "On ma zabije, zabije."

"Neopovážil by sa. A je to moja vina." silno stláčal volant na aute.

"Neni!" vykríkla som. "Ok tu zastav vystupim." povedala som mu a ukázala som na cestu pri začínajúcéj pláži.

"Pojdem s tebou. Neboj sa nebudeš mať problem." snažil sa ma ukľudniť a trošku to aj zaberalo.
Vystúpili sme, urobili sme pár krokov a z domu vyšiel môj otec. Stuhla som.

"Oci ja ti to vysvetlím-"

"Nič mi nevysvetľuj! Meškáš a k tomu ešte aj toto!" kričal namňa a v rukách mal iPad. Ukázal mi zdiaľky fotku mňa a Justina na motorke.

"Já...prepáč John ona ísť nechcela ja som ju prehovaral a tak."

"Stebou som skončil." môj otec pichol Justinovi ukazovakom do hrude. "S mladými bastardmi sa nedá vychádzať." Justin sťažka prehĺtol.

"Otec! To by stačilo." zkríkla som.

"Ideme domov!" zvrieskol namna a moje zápastie doslovne drtil v rukách.

"Nikam nejdem! Nechaj ma!" kričala som a trhala som so sebou do všetkých strán aby ma pustil. V tom som sa ocitla na zemi. Moje líce akoby pohĺtil oheň.

Môj vlastný otec mi dal facku.

"Čo si jej urobil?" zakričal Justin a rozbehol sa. Začali sa biť.

"Justin nie!" skríkla som. Vedela som že nemá šancu pretože môj otec chodil na bojové umenie ked som mala asi 11-12 rokov.

Justin to poriadne schytal. Sem-tam trafil môjho otca ale bohužiaľ nestačilo to. Vtrhla som sa medzi nich a chcela som ich oddeliť no Justin ma odstrčil dozadu. Než som sa spamatala Justin kľačal na kolenách a z úst mu tiekla krv.

"Preboha." rýchlo som sa doplazila ku nemu a ruku som mu položila na chrbát. "Justin si v pohode?" opýtala som sa ho cez slzy. Pomali sa namňa pozrel.

"Milujem ťa." zašepkal. Hneď som tomu pochopila keď ma otec opäť začal ťahať domov. Bránila som sa no jedným okom som sledovala aj Justina. Ležal tam bez pohybu.

Dvere buchli a my sme už boli doma.

"Preboha čo sa ti stalo?" moja mamka vyšla z kuchyne s utierkov v ruke. Dosť hysterčila keď zbadala Justinovú krv na otcovom tričku.

"Mne? Nič." boli posledné slová čo som počula a opäť ma ťahal hore.

Hodil ma do mojej izby a silno zabúchol dvere. "Vieš čo? Si debil neznášam ťa neznášam!!!" kričala som a kopala do dvier. Otočila som kľúčom v zámku. Oprela som sa čelom o dvere a zlboka som dýchala. "Už niesom tvoja dcéra!!!" zakričala som a rukami som búchala po dverách.

-

Dni ubiehali a ja som nevystrčila ani patu z izby. Mobil som si zabudla v Justinovom aute a otec vypol WiFi. Celé dni som len spala alebo len tak ležala na posteli. Presnejšie ubehli 4 dni. 4 dni som nejedla a nemala čerstvý vzduch.

"Zlatíčko no tak musíš sa najesť poď von. Musíš nejako žiť." prehovarala ma mamka. Ona bola v pohode zatiaľ čo otec-už není môj otec.
Len som ležala a pozerala som do blba.
"Alex no ták poď von otec ti chce niečo povedať. Rozmýšlali sme a no proste poď sem." možno by som im mala dať šancu vypočuť si ich. Vstala som. Bola som strašne slabá. Prešla som okolo šatnika a zastavila som sa pri zrkadle. Vyzerala som ako smrtka. Lícne kosti mi vytrčali tak ako nikdy predtým. A moje ruky boli ako špáratka.
Nadýchla som sa a odomkla som. Zišla som pomali dole po schodoch.

"Miláčik." pocítila som niekoho objatie. No keď som zistila kto to je dostala som nervy.

"Nechaj ma!" odstrčila som otca odomňa. Len sklopil pohľad a odstúpil.

"Rozprávali sme sa s mamkou o tvojej budúcnosti." pomali artikuloval. "A kedže Justina tak miluješ a on teba...tak dúfam že mi to odpustíte." toto ma vážne dojalo. Len som nechápavo pozerala z otca na mamku. Obaja sa namňa usmiali. Ja som im usmev opatovala a v momente som sa rozbehla za Justinom. Bolo mi jedno ako vyzerám. Hlavne že ho uvidím.
Behala som a v hlave som mala len jedno. Justina. Sem-tam som zakopla no bolo mi to jedno.
Dobehla som na terasu a vtrhla som dnu.

"Justin?!" zakričala som do domu no odpoveď som nedostala. Obehla som cele spodné poschodie a nikde nikto. "Justin?!" zakričala som na druhom poschodí. No opäť nikto nikde. Bola som v napätí. Len tak som tam stála a počúvala som slabú letnú búrku. Slzy mi stekali po líciach a chvela som sa. Chýbal mi jeho horúci dotyk, mentolový dych, jeho vôňa, jeho hebké pery. V tom mi to došlo.

Vybehla som hore po schodoch. Mala som to namierené do Justinového šatníka. Mal tam veci. Dokonca na toaletnom stolíku mal iPhone. Je tu. Je na kopci.

Vyšla som z domu. Bolo mi jedno že prudko prší. Šliapala som do kopca. Pár krát som sa pošmykla a spadla ale nevzdávala som sa.
Došla som hore a videla som slabú siluetu sediaceho Justina. Bol otočený chrbtom ku mne. Kvapky dažďa mi udierali do tváre. Bola som totálne premočená ako aj on.

"Justin." zvolala som. Ani sa nepohol. Asi ma nepočul. Podišla som bližšie. Hneď ma zaregistroval. Vyzeral zničené, utrápene.

"Alex." postavil sa a chytil moju tvár do dlaní. Pousmial sa a ja tiež. "Ty si tu." šepkal.

"Áno a milujem ťa." pobozkala som ho na pery. Jeho dotyk, prítomnosť. Ak som mala čo i len jedno z toho bola som najšťastnejší človek vo vesmíre.




Hurá :D a je po dráme. Ale nebojte sa este tam bude. :)) ale az o dost neskôr.
5+komentov a bude ďalšia časť ináč nič :P
Xoxoxo