Lucky life?

Lucky life 35 - Goodbye.

~Šok pre Beliebers a Alexators! ~
Svietilo červeným v televízii.

"Alexandra Thames sa z neznámych dôvodov dostala predvčerom v noci do nemocnice. Čo sa stalo? To nevie nikto. Našťastie je už Alex v pohode. Prajeme skoré uzdravenie." hlásila moderátorka. Vypla som televízor a ovládač hodila do kúta izby.

"Si v poriadku? Mala by si niečo zajesť." hovoril namňa Justin z kuchyne. Neodpovedala som mu. Jedlo som nevidela od včerajšieho večera čo som sa dostala domov.
Vedľa mňa začal vibrovať môj mobil.

"Áno."

"Oh môj bože Alex zlatko čo sa ti stalo?! Si v poriadku?" pocítila som známu hrču v hrdle a nezmohla som sa ani na slovo.

"Mami, zavolám ti neskôr." zašepkala som tak aby namne nič nespoznala.

"Nie, Alex počkaj! Čo sa do pekla stalo?!" počula som ju ešte keď som mobil dávala preč od ucha.

"Kto to bol?" opýtal sa ma Justin.
Vstala som a s dekou na sebe som sa presunula k nemu do kuchyne.

"Mama, čo to varíš?" opýtala som sa.

"Tvoje obľúbené jedlo. Grilovaná zelenina. Vieš príde Jazzy a Jaxon." pokrčil ramenami. Zahľadela som sa na skrinku za Justinom. Deti. Zvládnem to?

"Justin ja si niesom istá ci sa zvládnem starať týždeň o-" privrela som oči a potom ich znova otvorila.
"deti."
V ruke mi zavibroval mobil. Prišla mi správa od Josha!

Ahoj dúfam že si už v pohode pretože by som sa s tebou chcel stretnúť aj s tým režisérom ohľadom filmu. Povedz kedy a kde. Len nie dnes pretože sme v NY. - Josh

"To je Josh. Čo ten film?"

"Alex nedoriešili sme ešte Jazzy a Jaxona." zahľadel sa mi do mojich unavených očí.

"Ja to nezvladnem. Chápeš?! Nezvládnem to!!" zakričala som. Chcem odtiaľ vypadnúť.
"Potrebujem vypnúť! Takto to nejde! Mohli sme to povedať!! Alebo ešte lepšie mohli sme si dať pozor! Preboha Justin mám osemnásť!!" zastavila som sa a pozrela som sa naneho. Slzy sa mi opäť roztiekli po tváry. Doslovne som sa hodila do jeho objatia.

"Shhh." upokojoval ma.

"Ja sa potrebujem spamäť. Som blázon. To všetko mi to pripomína." vzlykala som.

"A čo chceš robiť?" opýtal sa ma potichu.

"Neviem. Asi pojdem do NY."

"A čo tam?"

"Je tam Josh a ten režisér. Beriem tú ponuku. Prepáč mi to ale je to asi tak lepšie ako sa utápať tu doma. Prídem na iné myšlienky." pokrčila som ramenom. Zhlboka sa nadýchol a bol ticho.

"Tak fajn." povedal po hodnej chvíle a pobozkal ma do vlasov.
Prešla som do našej spálne a sadla si na postel. Bola som ako duch odkedy som doma.
Vzala som svoj iPhone a vytočila Joshove číslo.

"Alex?" jeho hlas bol taký...prekvapený.

"Ahoj Josh. Môžme sa na to stretnutie dohodnúť už zajtra?" opýtala som sa ho.

"Áno pozriem si hneď teraz najbližší let a-"

"Nie, nie, nie to netreba." uškrnula som sa. Aký je obetavý, zdvorilý?
"Za tri hodiny ide let mne z LA do NY. Vyzdvihneš ma na letisku?" poprosila som ho.

"Oh jasné. Čo tak zrazu?" zachichotal sa.

"Neviem chcem zmenu. Už dosť dlho som nebola mimo LA."

"Aha tak fajn." súhlasil.

"Oh a Josh? Budem mať tmavé vlasy." oznámila som mu.

"Čo? To prečo?" zasmial sa.

"Letím verejným lietadlom."

"Chápem, parochňa."

"Asi tak. Takže zajtra ahoj." rozlúčila som sa.

"Teším sa ahoj." zložil a ja som si šla dole pre kufor.

Videla som ako ma Justin sledoval. Zastavila som s kufrom v ruke a pozerala na neho. Ústa som mala mierne pootvorené a tak som sa cez ne zhlboka nadýchla.

"Prepáč." gestikulovala som a šla som naspäť do spálne a tam do šatníka.
Do kufra som si nahádzala rôzne oblečenie ale prevažne čierne. Zavrela som ho a oprela o stenu, vedľa dverí.
Opäť som prešla do šatníka a vyzliekla som si svoje čierne onepiece a vzala som si z poličky čierne jeansy a šedé tričko s obtiahnutým rukávom a voľným trupom. Vzala som kufor, kabelku a šla dole. Justin ma neprestajne sledoval. Položila som kufor k dverám a cítila jeho dlane na mojich bokoch. Otočila som sa a chytila ho za zápästia.

"Milujem ťa, ale potrebujem sa zresetovať." ubolene sa namňa pozrel. Viem že to trápi aj jeho ale je chlap.

"Aj ja ťa milujem." pohladil ma.

"Beriem si čierny Range Rover. Bude parkovať pred letiskom fajn? Vybaviš Mosheho alebo to mám spraviť ja?"

"To je vporiadku. Vybavím to."
Jeho mäkké pery sa obtierali o tie moje. Nemohla som prestať, no musela som.

"Ahoj." vlepila som mu ešte jeden malý bozk a odišla som.
-možno to je tak lepšie.

Fuuuuha neviem ako ale táto story ma vážne začala baviť. Takze hope you like it! A kedže ide škola tak potrebujem viac priestoru na učenie a atď. taak teraz 7 a viac komentov a bude tu nová časť. (◡‿◡✿)
Xoxoxo