...keď som zbadala na jeho perách úškrn.
"Justin?" Spomedzi vzlykov som povedala.
Začal sa usmievať viac a potom začal pusinkovať. Idiot!
"Justin!!!! Ty si idiot!" Bez čakania som sa postavila a smerovala som k východu, no niekoho ruky som pocítila na mojich bokoch.
"Ale no tak Alex! Nehnevaaaj sa" odul spodnú peru.
"To mala byť len odplata za tvoje meškanie. No taaaak." objal ma.
"Poďme sa už najesť" povedal a ukázal na stôl. Sadla som no nemala som chuť.
"Vieš ako som sa bála? Neskutočne! Ani to neviem opísať." Stiekli mi posledné kvapky sĺz a on mi ich utrel bruškami palcov. Zahľadel sa mi do očí. Začal sa pomali približovať a oblízol si pery. Túžila som ich ochutnať. Ani som sa nenazdala a už mal svoje pery na tých mojích. Odstrčila som ho do hrude.
"Nie Justin nemôžeme." pozerala som sa do zeme.
"A prečo? Bojíš sa tvojho otca?" povedal rázne.
"Nie ale poznáme sa 2 dni je to blbé a ešte k tomu čo by si pomysleli ostatný?"
"No čo asi? Že spolu chodíme?" zvráštil obočie.
"Daj tomu čas ok?" pozrela som sa naňho a zahrýzla som si do líca. Veľmi som ho chcela no vedela som že takto by to nešlo. Odkedy sa poznáme osobne beriem ho úplne ináč. Predtým som ho brala ako môjho najlepšieho kamaráta. Pretože v ťažkých chvíľach mi jeho pesničky pomáhali a som veľmi rada že som ho spoznala takto a beriem ho ako normálneho človeka a nie nejakú celebritu.
"Fajn ako chceš." povedal, pristúpil ku mne a pohladil mi líce.
"Tak čo ideme robiť?" náhle sa opýtal.
"Hmm ideme k moru alebo nejaký film?" konečne som sa po dlhom čase pousmiala.
"Čo by si chcela ty?" aj on sa pousmial. Bol nádherný, ten jeho úsmev.
"Asi by som sa chcela trošku opáliť lebo vyzerám ako múmia." Zasmiali sme sa spolu.
"Ok tak za 15 minút na pláži a nemeškať!" zdvihol ukazovák do vzduchu.
"Jasné a aj keby prosím žiadné hlúposti!" vyplazila som mu jazyk a utekala domov.
Keď som prišla vybehla som hore a vyzliekla som si moje onepiece. Zo skrine som vytiahla moje čierné plavky s kvetinami a obliekla som si ich. Vzala som si ešte osušku, opaľovací krém a raybeny. Dole som si obula žabky a išla som.
"Wowowow niekto tu ide načas!" Justin mi z jeho terasy zakričal a začal trepať lehatka a slnečník k moru. Išla som mu pomôcť.
Keď sme už konečne ležali tak sme začali Justinové asi najobľúbenejšie téma. Beliebers.
"Milujem ich! Proste oni sú moja rodina a aj navždy budú veď keby neboli nebol by som ani tu teraz predtebou." Pousmial sa.
Aj ja som sa začala pousmievať. "Vieš o tom že možno ani ja by som tu nebola? Pretože tvoja hudba, tvoj hlas mi pomohol z tých depresii čo som si prešla. Ešte mávam občas nejake tie chvíle, ale stále si pustím tvoje pesničky a je mi lepšie. Proste to milujem."
"Miluješ mňa?" S nádejou sa namňa pozrel. Nemala som slov. Bála som sa že to je tá 'platonická' láska.
"Hmm? Alex no tak povedz teraz pravdu prosím ja to myslím vážne."
"Ja-ja neviem... Je to ťažké vieš. Ja ťa milujem.." to milujem som povedala potichšie a Justinovi sa zaiskrilo v očiach. "Ale bojim sa. Bojím sa že to je len ta 'platonická' láska o ktorej tak každý básní" smutne som sa pozrela dole.
Takže prepačte že som to nedala v daný cas ale vážne mám toho dost do školy a este ako naschval sa mi vybil iPod a nemala som nabijacku. Preto je aj taká krátka. Este raz prepacte :(((( zanechajte prosím pekny koment ktorý ma vždy potesi :)
Xoxoxo
आप पढ़ रहे हैं
Lucky life?
फैनफिक्शनSen každej belieberky. Byť navždy druhou polovičkou jej najväčšieho idola - Justina Biebera. Je tu však otázka, bude váš život s Justinom bezstarostný? ŠŤASTNÝ? Bez jedinej malej chybičky?
