Lucky life?

Lucky life 34 - Hunger games

Celá roztrasená som mu podala tú svoj. 'Oh môj bože to je muž ktorý sa v mojom imaginárnom rebríčku najsexi mužov sveta delí s Justinom o prvé miesto.' kričalo moje podvedomie. 'Kľúd Alex.' kričal prezmenu môj mozog.

"Ja som Alexandra. Ale volaj ma Alex." usmial sa.

"Môžeš ísť somnou nachvíľku kde je kľúd?" opýtal sa ma. Napadlo mi len jedno miesto a to ten salón kde som bola so Selenou.

"Oh fajn poď zamnou." mávla som rokou a šla do salónu.
Nikto tu nebol. Usadil sa v kresle naproti mne a pošúchla si ruky.

"Tak fajn prejdem k veci. Videla si film Hunger games?" opýtal sa ma. Preboha veď kto nie?!

"Lepší film som nevidela." usmiala som sa.

"Ďakujem si zlatá." cítila som ako sa mi červeň hrnie do líc.
"Vieš máme problém. Jennifer už nechce ďalej hrať v tomto filme a režisér ma požiadal či by som nemohol niekoho zohnať a podľa mňa si ty na úlohu Katniss ako stvorená. Vzhľadom si taká nevinná jemná žienka ale zároveň si vieš vydobiť svoje." zachichotal sa. 'Máš Justina, máš Justina.' v duchu som si opakovala.

"Žienka?" zasmiala som sa.

"No neviem ako som to ináč mal povedať." pokrčil ramenami.
"Tak premýšlíš si to?"

"Fajn ale daj mi čas. Máš niejaké papiere?" nadvihla som obočie a čakala odpoveď.

"Nie ale v týždni by som ti zavolal a dohodli by sme stretko aj s režisérom. Určite ťa schváli lenže ešte ťa musíme vyskúšať či máš herecké vlohy, stavím sa že máš." usmial sa a odpil si z pohára vody.

"Tak fajn, chceš moje číslo? Email?"

"Radšej číslo." a podal mi svoj strieborný iPhone. Naťukala som mu svoje číslo a hneď mi prezvonil naspäť. Uložila som si ho a opäť mu venovala pozornosť.

-Z POHĽADU JUSTINA-

Tancoval som a zdiaľky som videl ako sa kumne hrnula Selena.

"Tak čo? Kde je Alex? Este stále je s Joshom?" dala mi ruku na rameno a začala sa tiež pohybovať v rytme hudby.

"Asi hej, nevieš čo vlastne chce?"

"Nemám ani poňatia." pokrčila ramenami.
"Môžem si s tebou zatancovať však?" usmiala sa a na druhé rameno mi dala druhú ruku.

"Kde sú?" pozeral som sa dookola no nikde som ich nevidel. Do riti.

"V salóne." odvetila mi jednoducho.

"V ktorom?"

"V tom malom." ukázala zamňa a ja som sa tam robehol. Akurát vychádzali a lúčili sa. Dal jej bozk na líce a odišiel.

"Sakra Alex čo to bolo?" ten bozk ma vyviedol z miery. Je to moje dievča. Dokonca snúbenka.
Pozrela sa namňa a zvráštila obočie.

"Josh? Bože Justin nežiarli len mi ponúkol miesto." zasmiala sa a päsťou mi buchla do ramena. Mne to vtipné nepripadlo.

"Ake miesto?"

"V Hunger games! Justin ja tam mám možnosť hrať! A to rovno Katniss Everdeen, chápeš to?" skákala od radosti.

"Preberieme to potom." dal som jej ruku cez ramená a tiahol ju k nášmu stolu. Pozrel som sa na hodinky a boli 3 hodiny ráno. Zaujímavé.
"Nepôjdeme už? Je dosť neskoro." prerušil som Alex debatu s Demi.

"Áno už som unavená." schúlila sa a objala ma. Zrazu bola ako dieťa.

"Alex moc na to nemyslí musíš ešte riadiť auto." zamrmľal som jej do vlasov. Boli jemné a voňavé ako vždy. Miloval som to.

"Tu si bro!" zakričal Fredo. Pomali som sa naneho otočil aj spolu s Alex.
"Ešte sme si nepripili mi dvojka!" zakričal. Bože on je snáď nezmar alebo skôr sklerotik pretože dnes sme si mi dvaja spolu pripili minimálne päť krát.

Vypil som posledný pohárik a pomali sme sa začali lúčiť.

-

"Si si istá že nezavolám Kennymu alebo Moshemu?" opýtal som sa jej keď otvárala auto centrálnym kľúčom.

"Áno som Justin nepodceňuj ma." pregúľala oči.

"Určite si nič nepila?" uisťoval som sa. Niežeby mi vadilo zaplatiť niejakú smiešne sumu za pokutu ale ide o to aby sme bezpečne došli domov a taktiež kvôli dieťaťu.

"Nie ako by som mohla?" pokrútila hlavou a videl som ako sa nachvíľu zapozerala na brucho.

-

"Niesi hladný?" opýtala sa ma keď sme stáli na červenej.

"Nie a ty?"

"Tak trošku." uškrnula sa.

"Taco Bell?"

"Jop." jej obľúbená 'reštaurácia'. Veď ako ináč.
Zabočila doprava a pred nami svietil fialový nadpis Taco Bell. V momente som dostal chuť na jedlo aj ja.
Vystúpili sme z auta a šli si objednať dnu.

"D-dobrý deň, či vlastne večer č-čo si želáte?" tá dievčina čo bola za obsluhu bola riadne nervózna. Uškrnul som sa.

"Jeden krát ranch burritos a bajablast freeze."

"Dvakrát." podotkol som.

"Čo, vyhladol si nebodaj?" Alex sa namňa usmiala.

"Bohužiaľ." spravil som smutnú grimasu a čakal.

"Kedy to má prísť Jazzy a Jaxon?"

"Pozajtra." bol som nejaký zamyslený nad tým ako to bude.

"Čo je ti?"

"Nič len rozmýšlam." zakrútil som hlavou a venoval plnú pozornosť Alex.

"Nad čím?" niekedy má tak veľa primitívnych otázok že mi je do smiechu.

"Na tým filmom." pousmial som sa.
"To sa tam budeš musieť aj bozkávať?" pozrel som sa naňu.

"Neviem." pokrčila ramenami.
"To len to ťa trápi?" zasmiala sa. Prikývol som.
"Neboj sa. Nikto ešte nič nepovedal jasné?" chytila ma za ruku.

"Vaše objednávky. Spolu to bude 14 dollárov a deväťdesiat osem centov." povedala teraz už druhá obluha a ja som jej dal rovných dvadsať a odišli sme.

-

"Nechápem ťa." zasmial som sa s plnými ústami.

"Plevčo?" opýtala sa ma Alex s plnými ústami. Som rad že som ju rozumel.

"Ako môžeš toľko jesť a nepribrať? A ešte k tomu šoférovať?" smial som sa.

"Neviem." pokrčila ramenami a prehĺtla.
"Asi som čarovná." zasmiala sa a odkázala si. Milujem jej smiech. A tie jej jamky v líciach. Och bože.
"Koľko je hodín?"

"Štvrť na päť."

"O trištvrte sme doma." odpovedala mi a odpila si z nápoja.

-

"Love me, love me, say that you love me! Kiss me, kiss me..." spievali sme môj dvestoročný starý hit. Šli sme po ceste prvej triedy a neboli tu takmer žiadné autá. Bolo nám fajn.

"Daj tam Believe acoustic." požiadala ma a tak som aj urobil.

"Tvoje želanie je mojím rozkazom." povedal som hrubým hlasom a prehodil album v mojom iPhone. Dnešné výhody USB v aute. Milujem to.

"A teraz spievaj As long as you love me!" zasmiala sa nás toľkým rozlazovaním no ja som ju počúvol.

"Ako si želáte pani moja."

-

"I'll be your silver i'll be your gooold.." auto prudko zastavilo a Alex vybehla von. Na nič som nečakal a z auta som vyletel ako šíp.
"Čo sa deje?! Čo je ti?! Alex!"

- Z POHĽADU ALEX-

Prudko som zabrzdila a gumy zapiskali. Vyšla som z auta a zuby som od bolesti silno zatla. Prehlo ma v bruchu a tak som sa zaň chytila.

"Čo sa deje?! Čo je ti?! Alex!" kričal Justin a prišiel ku mne.
"Preboha Alex čo ti je?!" kričal. Bol zúfaly no ja som sa nezmohla od bolesti ani naňho pozrieť.
Nahlas zhlboka som dýchala a myslela som že ma režú. Odrazu som pocítila ako mi niečo steká po nohách.

"Justin! J-Justin!!!" histericky som kričala. Už to nebola tá bolesť. Pozrela som sa so slzami v očiach na Justina. Stál predomnou s očami otvorenými dokorán a mobil mu vypadol z ruky.
Ťažko som dýchala a pozerala na neho slzy mi tiekli neprestajne.

-

Počula som pípanie. Hneď mi bolo jasné kde som, no keď som si spomenula prečo, cítila som sa tak prázdno, osamotene.

"Môžem?" z poza dverí vykukla hlava Justina s vlasmi na všetky svetové strany. Prikývla som.
Keď prišiel bližšie všimla som si jeho kruhá pod červenými očami.

"Stalo sa to čo myslím že sa stalo?" so zlomeným hlasom som sa opýtala. Len prikývol a objal ma. Spustila som histerický plač.

"Shh bude to v poriadku. Neplač." hladil ma po chrbte.
"Možno to tak malo byť chápeš? Boh to tak zariadil." šepkal mi do ucha no ja som sa rozplakala ešte viac. Začal sa somnou 'kolísať' aby ma utíšil.
"Shhhhhh."

"Je všetko v poriadku?" do izby vletel doktor. Justin mu len nenápadne ukázal rukou aby šiel preč a tak aj urobil.

"Nemyslí nato, potrebuješ zabudnúť a ja tiež." šepkal pretože na viac sa nezmohol. Cítila som ako je jeho hlas na kraji predtým než sa prelomí.
"Kľuuud. Everythings gonna be alright vieš?" pevne ma stisol.

"Prečo?" opýtala som sa po pár minutách ticha.


Ďakujem vam za aktívnosť (◡‿◡✿)
6+ komentov a bude tu ďalšia časť.
Xoxoxo