Lucky life?

Lucky life 12 - Suprises.

"No necítim sa na to."

"Ach ták. Akože celkovo alebo len dnes.?" opýtal sa a pozrel sa namňa.

"Celkovo." opäť som sklopila pohľad a hrala som sa s mojími prstami.

"Aha. Tak fajn. Pozri sa namňa." vzal mi jednu ruku a hypnotizoval ma pohľadom.

"Mne to nevadi fajn? Na to že máš 16 no skoro 17 je to snáď normálne nie?"

"Hej aj ja si myslím. Môžeme sa už baviť o niečom inom?" nechcela som sa o tom baviť.

"Dobré ránoooooo!" kričal niekto a zrazu som na sebe pocítila studenú kvapalinu.

"Čo blázniš?!" vyletela som z postele a zarazene som pozerala na Justina. "Tak toto ti vrátim" výhražne som mu povedala a on sa nekontrolovateľne smial. "Raz" vybuchla som do smiechu už aj ja.

"Poď. Ešte nikto nieje hore a ja som nám pripravil romantické raňajky pri východe slnka." chytil ma za ruku a následne ťahal na prednú palubu lode. Bolo mierne vidno. Keď sme vyšli, obklopila ma vôňa lievancov.

-Z POHĽADU JUSTINA-

Pre Alex som dnes pripravil romantické raňajky. Lievance s jahodami servirované na krásnom bielom stole okolo ktorého ležia lúpene kvetov.

Prišli sme spolu na predok lode a Alex nemohla uveriť čo vidí. Bola prekvapená a šťastná. Bezslova som jej odsunul stoličku a naznačil jej aby si sadla.

"Ďakujem pane." roztomilo sa zasmiala a ovoniala jednu ružu ktorá bola na stole.

"Dobrú chuť miláč.." moje prianie prerušilo zvonenie môjho telefónu. Alex sa namna nechápavo pozrela. "Já...prepáč musím to vziať to je Scoot. Potom ti to vysvetlím." Alex len perami naznačila 'aha' a ja som prial hovor.

-Z POHĽADU ALEX-

Justin telefonoval už asi 10 minút. Trošku ma to štvalo tak som sa pustila do jedla bez neho. Slnko už začalo vychádzať takže to zmeškal a nechal ma tu ešte aj samú.

"Shawty?" rozoznelo sa zamnou.

"Hm?!" vyprskla som.

"Prepáč mi to prosím prosím ale Scoot mi vybavoval štúdio. Kvôli tebe." celý čas ma obíjmal okolo krku a nakoniec mi dal pusu na vlasy.

"Aha tvoj další plán?" jemne otrávene som sa opytala.

"Áno ale sľubujem že tento vyjde na 100% nie na 25." zasmial sa a ja som sa konečne na neho pozrela a usmiala som sa. Pozrel sa mi do očí a pramienok mojich vlasov mi dal za ucho.

"Fajn" usmiala som sa ešte raz.

"Takže ideme do Monaka a tam pôjdeme trošku na prechádzku do parku a tak. A potom pekne do štúdia. Musím ešte nahrať poslednú strofu pesničky. Budeš prvá kto ju bude počuť." pyšne hovoril. Bol roztomilí. Zasmiala som sa sama pre seba. "Oú a obleč si hlavne dlhé nohavice."

"Prečo?" nechápavo som zmraštila obočie.

"Prekvapenie" dodal a pokračoval v jedení.

"Oh deň prekvapení však?"

"Presne" usmial sa.

Keď sme dojedli, išli sme sa pripraviť. Medzitým vstala Cait a Lil. Ostatný spali. Vošla som do mojej a Caithinej izby a zo šatnika som si vytiahla moje obľúbené 'roztrhané' rifle. Na vrch som si dala len voľné biele tielko a zobrala som si moje vysoké čierne botasky. Prešla som do kúpeľne a tam som si vyčistila zuby, umyla tvár a prežehlila si vlasy. Na tvar som si naniesla kvapku makeupu ktorý som zafixovala púdrom. Na mihalnice som si naniesla maskaru a kúsok linky. Ešte malinový výživný balzam na pery voňavka a odchod. Vyšla som z izby a videla som Justina ako namňa vzadu čaká.

Člnom sme došli do súkromného prístavu v Monaku. Justin sa tam privítal s nejakým chlapikom ktorý to tu mal nastarosť.

"Poď shawty, náš odvoz je tamto." kývol hlavou pred seba a natiahol ruku pre tú moju. Vtedy som zbadala jeho BAT motorku. Do krvy sa mi nálial adrenalín a už som chcela ísť na tej motorke.

"Justin!! O môj bože! Rýchlo poď!" úplne mi preskočilo a skákala som okolo tej motorky ako malé decko. Justin sa iba pobavene usmieval.

"Nasaď si helmu." prikázal mi po tom ako mi podal matnú čiernu helmu. "Obíjmi ma a drž sa pevne jasné?"

"Áno chápem poďme." vyzvala som ho a on naštartoval. Nemala somara hlučné motorky ale pri tejto mi jej extrémny hluk nevadil. Vyštartovali sme. Moje orieškové vlasy viali vo vetre. Užívala som si túto jazdu. Zrazu sme došli medzi ľudí, do centra keď sme zastavili na červenú. Z vedľajšieho autá sa na nás vyhrnuli paparazzi. Justin ich ignoroval.

"Justin?"

"Nevšímaj si ich. Sú to špiny." so spoľahlivým hlasom mi povedal.

Po dlhom čase časť :))) už budem pridávať často kedže sú prázdniny no ale záleží to teraz už len na vás. Ďalšia časť tu bude ak tu bude minimálne 5 komentov ináč story do 2-3 týždňov vymazem pretože mám už jednu rozpisanú Bieber's ghost - a mám tam nápad na zmenu deja. Takze je to na vás ak máte záujem píšte odporucajte kamarátom, ZDIELAJTE všetko čo chcete. Pre vás urobím čokoľvek.

-minimálne 5 komentov =nova časť + žiadny koniec tejto story. :))))

Love ya all :*