LAST TEST II. [the maze runner]

21. Kapitola - Páni Newt!''

Rýchlo som si z pleca stiahla zbraň, a namierila som na miesto kde som prvý krát postrehla oči. Newt siahol po svojej zbraní ktorú mal celý čas po boku, a striedavo mieril do priestoru, nabok a do stredu. Síce som držala zbraň, srdce mi vybehlo až do krku a nekontrolovateľne bilo.

"Vylez a možno sa ti nič nestane!" vyhražal sa cudzincovi Newt, ktorý viditeľne stratil nervy ešte viac ako obvykle. "No tak," pridala som sa, "dohodneme sa ako normálny ľudia."

Chvíľu ticha prerušil smiech. Dosť šialený ale sympatický. Bol to dievčenský smiech ktorý občas zahrnul aj krochkanie. (sorry Domča :DDD) Neprestávali sme mieriť, ale stihli sme si vymeniť zmätené pohľady. Smiech neprestával a mne sa kútiky úst nebadatelne podvihli. Dievčina prvýkrát prehovorila.
"Kľudne mi prestreľ hlavu, na mne už nezáleží.. Len sa snažím ostať v obraze bratku, chápeš nie?" V tme sa začala formovať približujúca sa postava. Išla pomaly, kltakou polovične tanečnou chôdzou. Nebolo jej vidno do tváre až kým nevyšla z tieňa. Ruky mala vo vreckách roztrhaných jeansov, kockovanú košelu mala na uzol okolo pása a biele, špinavé tielko jej svietilo na dokonale opálenej pokožke. V mesačnom svite sa jej vlasy ostrihané na fagana, leskli ako havranie perie. Oči mala zrejme hnedé a ako tak šla na tváry sa jej zjavil nefalšovaný zubatý úsmev.

" Ty budeš zrejme Newt, podľa toho čo som počula.. " prišla k nemu, rukou odklonila hlaveň zbrane mieriacu na jej srdce a objala ho. Newt sa na mňa šokovane pozrel a objatie jej oplatil potlapkaním po chrbte. "A ty žierlivka, budeš zrejme Ema!" prišla ku mne a tiež má objala..

"Dve M!" opravila som ju zo srandy a ona na mňa hodila vážny sprisahanecký pohľad. "Neboj nikomu to nepoviem. Ale chcelo by to prezývku.." pustila má z objatia a zrakom si nás oboch premerala. "Páni Newt! Ona neklamala, " uškrnula sa, " naozaj navonok vyzeráš ako kretén.." uškrnula sa, a prekrížila si ruky na hrudi.
"Kto do riti si?" opýtal sa Newt..
"No, to sa mení, tentokrát to vidím na dohazdovačku, ale môžeš má oslovovať dokonalá, múdra.." "narcistická.." dodala som posmešne a ona sa usmiala.

"Už viem ako ťa budem volať!" zdvihla ruky k obloge ako keby to pred sebou videla napísané na obrovskom bilborde, "Meme!"
Pozrela na mňa. "Pozri, máš v mene dvakrát M takže by to bolo EmEm ale keď to povieš veľakrát za sebou, Emememem.. Vznikne z toho Meme.. Som génius! Však?" chcela som jej odpovedať ale skočila mi do reči. "žiadne námietky, pretože môj nôž sa už fakt nudí.." usmiala sa.

"A tvoje meno?" opýtala som sa najviac sebavedome ako som vedela ale na ňu to nestačilo. "A na čo?" rozčulovala sa, tak som si povedala že na to pôjdem lišiacky, "No chcem vedieť meno svojej najlepšej kamarátky."
"Talitha... Walker." priezviská sa v tejto dobe nehovoria, ale ona nám zrejme verí. "Ja som Emma Maria Smith." Neviem prečo som povedala Maria, prišlo mi to lepšie vysvoviteľné.

Lenže keď som svoje meno vyslovila, jej tvár sa zrazu búrila ako jarné počasie. Zbledla akoby od ľaku, potom vyzerala dosť prekvapene.. Chvíľu rozmýšlala a nakoniec už nebola taká sebavedomá.. "Čo sa deje?" opýtal sa Newt ktorý bol rovnako prekvapený ako ja.

"Vždy som chcela mať najlepšiu kamarátku." usmeje sa a znovu má obíjme. "Aj ja, ver mi." Newt sa už na to vykašlal, sedel na zemi a pobavene na nás pozeral. Sadli sme si vedľa neho, zbraň som položila bokom.. Skoro celú noc sme prerozprávali..
___________________________________.
Aloha priatelia..

Nečakala som že to niekedy napíšem, a dúfala som že nie..

Zrejme podľa všetkých okolností zrušïm tieto fanfikcie ako aj celé konto a budem sa tvériť že wattpad neexistuje.. Ešte síce nie je fakt nič isté, môže sa to zmeniť, uvidím..

Tak zatiaľ čaaaw.. :D :)