LAST TEST II. [the maze runner]

16. Kapitola - Opekačka

Tá budova bola podzemná, usúdila som to podľa toho, že strecha bola len pol metra nad zemou. všetci sme vyšli von a padacie dvere sa zabuchli. Zhodnotila som výhľad: púšť, polovyschnutý les a rozpadnuté mesto v diaľke. "Koľko to môže byť? " opýtala som sa Minha ktorý tiež zrejme obdivoval tú hrôzu. "Takých stošesťdesiat kilometrov určite.. Za dva dni sme tam.. Bez veľkých zdržaní."  

"Poďme založiť oheň.. Zbalili sme špekačky aj marshmallows, (*týmto pozdravujem @magicmarshmallow aj všetky iné wattpaderky s  menom marshmallow :D #trapka ) inak sa to pokazí.. " ozve sa Thomas. Zoskočímm zo strechy dole, trochu sa mi podlomia nohy na tvrdej preschnutej zemi. "Je tu dostatok dreva," skonštatujem, "Aj kameňov.."  Minho prevráti očami a sarkasticky dodá. "To je skvelé! Spravme si oheň a dajme si špekačky, veď prečo nie? Času máme koľko len chceme! Degeni.. " 

Hliadku sme nechali na Tine a Winstonovi. Sľúbila som sa že im odnesiem jesť. Potom nočnú hliadku máme ja s Newtom a ráno, okolo druhej nás vystriedajú Minho s Normanom. Protestovala som, aby jeden ostal dole ale neposlúchli. 

Zatiaľ sme s Arisom a s Thomasom nachystali oheň. Siggy, ktorého prezývajú Kastról, tomu sme nechali chystanie špekačiek a zeleniny: síce si  to nepriznal, ale varenie mu strašne chýbalo. Ale ten oheň nebude len taký táboráčik moji zlatí, ne! ne! ne! To bude vatra ako svet. 

Popri práci sme si spievali, Michaela Jacksona- Kastrólov obľúbený interprét. Ja som sa snažila dávať beatbox ale veľmi mi to nešlo. Minho sa dal na obhliadku a Norman pozoroval svoju sestru. Vždy keď sa s Winstonom priblížili viac ako o pol centimetra, vo vrecku sa mu otváral nožík- doslova. Raadšej som mu zobrala všetky zbrane a kamene v blízkosti dvoch metrov. 

"Chýba mi flek" ozve sa po chvíli ticha Kastról. "Aj mne." vzdychneme všetci jednohlasne. 

Newt sa niekam vyparil. Nie že by som sa oňho bála- nebojím, je to kamoš a tak.. 

Pahreba už bola nachystaná, stačilo len Minhovi z vrecka batohu ukradnúť zapaľovače.. Mal ich tam aspoň 6, jeden som hodila Thomasovi a jeden som si nechala.  

Všetko bolo nachystané tak som si sadla vedľa Toma. Všetci sme hladeli na Tinu a Winstona. 

Čo sa stalo s Teresou?  Opýtam sa Toma nespúšťajúc zrak z hrdličiek.  Neviem, počas cesty sem som sa ju snažil skontaktovať a povedala mi že ju mám nechať na pokoj. A už pár dní pred týmto bola divná.. Otočil sa na mňa a smutne sa usmeje. Určite má na to rozumný dôvod.  Žmurnkem naňho. 

Špekačky sme upiekli pomerne rýchlo. Ja som ich aj rýchlo ziedla pretože dohadzovač Emma nikdy nespí.. nabrala som špekačky pre Tinu a Winstona a utekala som za nimi. 

Obaja sedeli na kraji strechy, ďaleko od seba. Šla som asi veľmi potichu pretože si ma všimli až keď som sa pozdravila. Tina bola vysoká asi ako ja, mala dlhé dredy, špinavoblonďavé  a na koncoch vlasov jej svietilo ombré.  Jej oči boli modré a tmavé ako najhlbšia časť oceánu. Dredy mala zapletené do priberaného copu a mne sa pri pohlade naň začalo cnieť za mojimi vlasmi. Na ušiach mala náušnice všehodruhu a po celých ušiach. Dokonalá pre Winstona. Nos jej zdobili drobné pehy , mala vyblednuté rifle, tričko ktoré si zrejme sama upravila na croptop a červenú košelu okolo pása a kanady. "Ahoj, ja som Emma, ale volaj ma Em." predstavila som sa trochu ostýchavo. "Ahoj ja som Tina a dole je môj brat Norman." usmialo sa dievča. "Viem s Normanom sa poznáme.. A toto je Winston, a určite ti ešte nepovedal o tom ako skolil plačlivca svojim reznickým nožom!" Na to hneď spozornela. "Ako to že si mi o tomto nepovedal?" opýtala sa Winstona a plná očakávania sa k nemu prisunula bližšie. 

Dohadzovačská akcia splnená. Položila som im jedlo vedľa nich a potichu som odkráčala aby som nerušila novú lásku. Zapadajúce slnko, dvaja ľudia na rozpálenej streche budovy ktorý sa k sebe nesmierne hodia a smejú sa na svojich historkách a vychutnávajú si spoločnosť toho druhého...