LAST TEST II. [the maze runner]

3. Kapitola - "Poznáš ju?"

(Robila som medovníky :'D)

Čakali sme takú polhodinu. Už som pomaly zaspávala v nepohodlnej polohe, na studenej kovovej zemi vo ventilácii keď vtom sa ozvalo cvaknutie dverí. Všetci traja naraz vyšli z miestnosti, hneď sa za nimi zabuchli dvere. Z dvier išlo nechutné chladné modré svetlo. Doktori odišli smerom na ošetrovňu. Keď ame mali istotu že nevídu, vyrazili sme ventilačné dvere. Bolo to dosť vysoko. Prvý išiel Dominic. V pohode pristál a to mi dodalo až priveľa sebavedomia. Skočila som z ventiláciena rovné nohy. Dopad dosť zabolel, podlomili sa ní kolená a ako taká veľryba som skončila rozvalená na zemi. Postavila som sa. S miernou nestabilitou, trasúcimi sa kolenami ale rovnováha bola vcajku. Aris nebol o nič horší ako ja. Podlomili sa mu kolená a spadol na zadok. Škodoradostne sme si s Dominicom tľapli a pomohli Arisovi vstať. Kryli sme si navzájom chrbát. Dominic prešiel k dverám, priložil identifikačnú kartu k senzoru, s nehlučným cvaknutím sa otvorili dvere. Opatrne sme vkĺzli dnu. Miestnosť bola namodro osvetlená prístrojmi ktoré neviem identifikovať. Bola slabo osvetlená, bolo vidno len tiene. Tiene niečoho divného. Tiene niečoho visiaceho zo stropu. Prišli sme bližšie. Bolí to deti visiace zo stropu napojené hadičkami na prístroje. Nemali ich v rukách ale v hlave. Z hadičiek do skúmaviem pomaly kvapkala nefarebná tekutina. Tie detí dýchali, ale pochybujem že žili. Aris sa zahľadel na dievča s dlhými hnedými vlasmi. "Poznáš ju?" podídem k nemu a chytímho za plece. V jeho očiach sa zračí šťastie a čiastočne hrôza. "To je Reachel. Zabili ju keď sme vyšli z labyrintu. " vzdychne si, a chytí dievča za ruku. Mikne sa. Len reflex.. Keď je tu Reachel, mal by tu byť aj Chuck! Rýchlo som sa pustila do hľadania. Ovládlo má šťastie. Nádej že znovu uvidím svojho brata bola silnejšia ako skutočnosť žs to nie je možné. Preletela som všetky rady detí. Rôzne neznáme tváre ale ani jedna nepatrila Chuckovi. Ale potom. Pred očami sa mi zablisne kučeravá hriva. Hneď sa pustím za ním. Srdce sa mi rozbúši radosťou. Pár krokov má delí od strateného brata. Vlasy mu padajú do tváre. Odhrniem ich ale nie je to on. Srdce mi pohltí dlhopotláčaný smútok. V hrudníku ma začalo páliť, tieklo mi z nosa. Aj by som plakala ale oči protestovali. Poslednou dobou z nich vypadalo veľa sĺz. Prejdem naspäť ku chlapcom. Prezerajú si ovládací panel. Milióny farebných gombíkov, páčok a monitorov. Fascinujúce. Prezerám si rôzne blikajúce tlačítka. Záujme ma jedno s veľkým hrubým písmom označený ako: ZHORENISKO.
Niečo vo mne povstalo a posadlo ma. Magická sila ma nútila stlačiť ten gombík. Moja ruka sa začala približovať. Prsty sa takmer dotýkali tlačítka keď z druhej strany miestnosti bolo počuť cvaknutie dverí. Niekto vchádzal dovnútra. S paniky sme sa rýchlo bežali schovať. Výhoda bola že miestnosť bola slabo osvietená a plná krabíc so súčiastkami a skúmavkami. Ja som sa schovala za najbližšiu vežu s krabíc a Dominic s Arisom bežali trochu ďalej. Do miestnosti vošiel potkan a jeho pomocník. Sivé oči mu svietili v odraze modrých svetiel. Nevšimli si našu prítomnosť. Bolí pohltený rozhovorom v inom jazyku. Povedala by som že skôr v šifre. Dlho trénovaná šifra pretože obaja rozprávali plynule. Potkan zastal asi dva metre od zdroja modrého svetla. Pomocník sa postavil bokom k potkanovi, z vrecka vytiahol ovládač a niečo na ňom zadal. Sýto modré svetlo ktoré ťahalo oči trochu zjemnelo. V zdroji svetla sa objavila postava. Ženská postava. Podľa jej postoja a dokonale upravených sivých vlasov bolo jasné kto to je. "Vážená" pani doktorka Ava Paige..