9. Kapitola - " Bože hrdličky.."

388 37 2
                                    

"Em, vstaň! Si v poriadku?" počujem šepot toho najdokona.. Nie, počkať, to je Minho.. Počujem okolie ale stále má pohlcuje temnota. Snažím sa roztvoriť oči, mám ich zlepené ale po chvíli sa mi to podarí. Keď ich otvorím napadne ich ostré svetlo baterky. Niekto baterku zložil, čím mi naskytol výhľad na všetkých šracov a Teresu, skláňajúcich sa nado mnou. Všetci začnú jasať. Zamračím sa a opriem sa o lakte. Všetko má bolí. Trochu otupene sa spýtam čo sa stalo na to mi Thomas odpovedal: "No, po tom, ako si si odrezala prst, si omdlela. Minho ťa niesol celou cestou sem. Hneď ako sme opustili budovu, CHAOS vyslal pátraciu čatu. Zbadali sme túto starú budovu a čakali sme kým sa nepreberieš. Prvú noc, sa každému vryli na chrbát nápisy." dokončil trochu chaotický Thomas. Zo zatajeným dychom čakal na moju reakciu. Posadila som sa do tureckého sedu a obzrela si svoju ľavú ruku. Nič neobyčajné, len prsteník o trištvrte kratší previazaný obväzom a nejakou látkou. "Čo mám na chrbte?" spýtala som sa až veľmi zvedavo. Najbližšie ku mne bol Newt. Postavil sa za mňa, trochu mi stiahol tričko na chrbte a prečítal tetovanie. "Emma - Skupina A, subjekt A3 zabitá subjektom C8" dočíta sadne ai a znepokojené sa na mňa zahľadí. Je toho na mňa dosť.

Postavím sa z kopy oblečenia a trochu ťarbavo vykročím obzrieť si toto miesto. Nejaký obchod s oblečením, oproti je stará pizzeria. Musíme ísť čo najďalej od CHAOSU. Zrakom prejdem po všetkých v miestnosti. V duchu ich zrátam ale počty mi nesedia. "Kde sú ostatný?" mysliac Kastróla Dominica Arisa a Winstona. Minho posunkom naznačí východ z obchodu. Všetci štyria sedeli opretý o jediný nerozbitý sklenený výklad a zrak mali upretý rovno pred seba. Kastrólovi krvácal nos. Mala som v pláne sformovať nejakú zmysluplnú itázku ale Kastról má predbehol. Chytil má za ruku a ťahal na miesto, kam hladel. Zrazu zastal, chytil moju ruku a položil ju do vzduchoprázdna. Pocítila som ako som sa dotkla niečoho chladného. Pozrela som na Kastróla akoby tá neviditeľná "stena" bola zázrak (a aj bola).
Na to Kastról na mňa hodil svoj preslávený Butchplease face...

Poobzerala som sa okolo seba. Nikto nikde, a keby tu nebola tá stena, bežím vyrabovať pizzeriu. Kastról sa vrátil sadnúť si a mračil sa, zrejme od bolesti. Prisadla som si k nemu. Snažila som sa zistiť vážnosť jeho zranenia. Jeho nos bol celý modrý, pomaly mu opúchal. Odtrhla som dosť veľkú časť zo svojho obväzu a priložila mu ju na opuchnutý nos. Od bolesti sykol, ale potom sa na mňa vďačne usmial. "Čo o tej stene viete?" spýtala som sa hladiac na neviditeľnú bariéru. Odpovedal mi Aris. "Bolo presne pol dvanáctej keď sa objavila. Boli tam digitálne hodiny a odkaz, že dnes o 12:30 máme všetci sedieť pred výkladom."
Pre istotu som sa pozrela na hodinky. Bolo 12:09, boli sme zabarikádovaný v obchode s handrami a o 21 minút sem vtrhne CHAOS a poserie nám náš (ne)naplánovaný útek. Skvelé! Vstala som a vrátila sa do obchodu. Všetci mali z oblečenia vlastnú posteľ, a každý bol na tej svojej. Vrátila som sa na tú svoju, ktorá bola medzi Minhom a Newtom. Pozrela som sa na seba. Mala som triško s AC/DC. Ten kto má prezliekal dostane poukaz na kastráciu zadarmo. Thomas s Teresou hrali piškvorky, Minho si pretieral oči a Newt si prezeral tričko. Mali sme presne také isté tričká. Pousmiala som sa nad tým a on si to všimol. Neubránil sa úsmevu ale snažil sa ho zamaskovať. Minho nahlas povzdychol. "Bože, hrdličky.." mrzutec.. "Ále, drž hubu Minho!" vybafnem na neho a všetci sa začnú smiať. Ešte aj spred obchodu počuť kastrólov rehot. "Poďme už na chodbu, je 12:24." oboznámil Tommy popritom ako sa dvíhal zo zeme. Newt vstal skôr než ja a ponúkol mi mi pomocnú ruku, ktorú som neprijala. Lenže popri vstávaní sa mi zatočila hlava a stratila som rovnováhu. Newt má ako vždy stihne zachytiť. "Už máš v tom chytaní riadnu prax." zasmejem sa na ňom. "Podľa mňa padáš naschvál!" vyvinul konšpiračnú teóriu Newt. "Ďakujem!" šepnem a tuho ho obíjmem. Popri objatí má trochu nadvihne do vzduchu. Potom sa naklonil k môjmu uchu. Jeho horúci dych mi na krku spôsobil zimomriavky. Šepkal dosť ticho ale zrozumiteľne. "Len aby bolo jasné, prezliekal ťa Minho." zaškeril sa a ja som rýchlo vymýšľala odplatu. Priklonila som sa k jeho uchu a priložila si naň pery. Šepkala som strašne potichu nech mu neublížim. " Minho mal tentokrát šťastie, ale neboj, nabudúce ti to výjde." keď sa začnem odďalovať od jeho ucha, dám mu letmú pusu na líce. To ho vyprovokuje. Schmatol má, prehodil si má cez rameno a odniesol ma k výkladu.

LAST TEST II. [the maze runner]Where stories live. Discover now