LAST TEST II. [the maze runner]

8. Kapitola - "Fajn.. tak no.. asi sa otočte.. bude to dosť nechutné"

Hore je Emma.. (Bez tej cigarety :D)  Nejaké také vlasy má v zhorenisku :D len obhorené.. Irónia že? :D
BTW. Za toto má možno znesiete zo sveta ale ja som musela.. :DD

Dvere boli otvorené a za nimi sa ťahala dlhá chodba končiaca dverami s otváraním na kartu. Otočila som sa na Newta ktorý zamyslene pozeral po všetkých naokolo. "Ideme?" opýtam sa potichu a moje slová ostanú visieť vo vzduchu. Namiesto odpovede sa všetci rozbehnú v ústred možnosti zmeniť svoj osud. Na konci nám k odchodu bránil len senzor. Dominic šmatľavo ale rýchlo vytiahol z predného vrecka jeansov kartu a prešiel ňou po senzore. Nereagoval. Znovu sa pokúsil načítať kartu. A znovu. A znovu. Holý k***t z toho! Dvere ktorými sme sem prišli sa roztvorili a do miestnosti napochodoval Janson s troma mužmi s ochrannými štítmi. Boli sme obkľúčený. Sústrediac sa na každý potkanov pohyb nespúštajúc z neho zrak. Niekto mi poťuká po pleci. Otočím sa za dotykom. Za mnou stojí Newt a v rukách drží zbraň. Podá mi ju a na tvári má roztomilý prešibaný úsmev. Kastról sa škeril od ucha k uchu a na podporu dodal: "tebe to ide najlepšie!" Pohľadom som prešla po všetkých mojich priateľich a s pomstychtivým.pohľadom som sa znovu otočila na potkana. Kráčajúc bližšie a mieriac na jeho hlavu rozhodnutá trafiť cieľ. Zastala som kúsok pred ním. Mal ruky nad hlavou ale pedofilný úsmev pretrval. Potkanie oči sa mu leskli v odraze červeného svetla.
"Čo mi poviete kým vás zabijem? CHAOS je dobrý?" poviem ironicky. On sa len pousmeje a dá dole ruky.
"Myslel som, že sme na jednej lodi." vytiahol kúsok z rozhovoru vo vyšetrovacej miestnosti. Priblížila som sa bližšie. Nikto nebol ozbrojený. Stála aom pár centimetrov od neho. Tá nenávisť čo vo mne vrela mi dovolila len jedno. Napľula som mu do tváre. "Bastard!" dodala som chladné a vzdialila som sa. Zhovu som si pritisla zbraň k hrudi a namierila na jeho slizkú hlavu. Aj by som vystrelila nebyť rachotu za mnou. V priehlade dverí bolo vidieť Arisa s Winstonom s víťazoslávnimi výrazmi a dvere sa pomaly začali otvárať.  Potkanov úsmev zmizol. Vytiahol z vrecka vysielačku a začal diktovať nejaké čísla. Posledná veta bola 'zavrite tie dvere' a vtedy dom začala strielať. Tri márne pokusy a zbraň sa zasekla. Hodila som ju do potkana a bežala k dverám. Začali sa zatvárať. Bežala som čo najrýchlejšie aby som to stihla. Už chýbal len kúsok od zavretia. Podkĺzla som popod dvere. Iná možnosť nebola. Dvere sa zavreli a ja som bola na druhej strane. Len moja ruka nebola. Presnejšie prsteník na ľavej ruke. Zasekol sa mi poď dverami. Štípalo to jak sviňa. Ťahanie nepomáhalo.
"Rýchlo rozbité ten  senzor!" nakázala som omámených chlapcom. Minho zobral hasiaci prístroj a jedným tresnutím sničil senzor. "Newt, nemáš nôž?" zaskučím na Newta ktorý si hneď začne prehľadávať vrecká. Nakoniec z ponožky vytiahne nôž, ešte z fleku nelegálne prenesený. "Fajn.. Ták.. No asi sa otočte. Bude to dosť nechutné. Všetci bez rozmyslu poslúchli. Nemáme veľa času. Zhlboka sa nadýchnem. Nožíkom si odrežem z trička kus látky ktorou ako ták zastavím príchod krvi do prsta. Rukoväťou nožíka ži veľa krát tresnem celou silou po prste. S každým úderom sa mi viac zatočí hlava. Keď som presvedčená že je kosť zlomená, a prst odumretý pustím sa do rezania.
Myšli na poníky, alebo na dúhu! Úno dúha vždy zaberie! radí mi Thomas. No dosť pri tom panikári. Skôr má znervózňuje. Do očí sa mi derú prvé slzy.
Jasné poníky, dúha.. Hlavne dýchaj zhlboka. Snažila som sa upokojiť Thomasa. Už chýbal len kúsok. Už sa mi nechcelo ták som riskla, mykla rukou a prst sa oddelil od ruky. Vstala som na odchod ale nečakane sa mi podlomili kolená. Môj očakávaný pád nenastal pretože má Newt stihol zachytiť. Vymotala som sa z jeho náručia a načapila som sa na priehľad dverí. Potkan sa snažil dostať za nami ale rozbili sme senzor.. Škodoradosť vyhrala a ja som mu z radosťou ukázala prostredník. Otočila som sa na útek ale zastavilo má nevoľno. Od odrezávania prstov si môj žalúdok že chce byť prázdny a vyvrátil včerajšiu večeru. Bez ohľadu na nevolnosť som sa rozbehla na útek. Kus som prebehla ale potom som začala strácať vedomie. Začala sa mi točiť hlava a celým telom mi prúdila odporná agónia. Spadla som. Zahmlelo sa mi pred očami až som upadla do bezvedomia..