Čierne vdovy 1: Dokiaľ nás život nerozdelí

20. Kapitola

Prehovoril dôstojník.

„Pane, tento muž tvrdí, že má informácie."

„To jo, ale tento muž bude hovoriť za seba. Jasné, mladý?"

Muž pozrel zdravím okom na Sebastiana.

„Vlastním hostinec kúsok od rieky a mladý Pool je dobrý známy. Opis chlapa, ktorého podľa Poola hľadáte sedí na jedného môjho nedávneho nájomníka. Keď nemal prachy na nájomné, platil mi ženskými šperkmi, ktoré asi niekde šlohol. Myslel som, že sa, ako väčšina nájomníkov v hostinci dostal po vojne do dočasne zlej situácie. Ale chlapík nikdy nepoužil meno Clive Rower. Nechá si hovoriť James Alen. Už dva dni nezaplatil nájomné, tak som myslel, že to so sebou išiel skončiť."

„Nepoužil svoje meno?" spýtal sa Sebastian a muž prikývol.

„Nechcem problémy, doktorko. Dám vám tie šperky a nechcem s týmto mať už nič spoločné."

Sebastian prikývol a pozrel na strážnika. Ten odviedol muža preč a šiel s ním urobiť výpoveď.

„To bol rozumný nápad zmeniť si meno. Ak je človek na úteku, nikdy by nepoužil svoje skutočné meno. Stratil by výhodu nenápadnosti. To by som od Rowera nečakal." Poznamenal detektív.

„Tak ako ho mohla vedieť pani Haroldová?" Nedávalo to zmysel. Aspoň Sebastianovi.

„Možno nepovažoval pani Haroldovú za hrozbu. Až na konci možno pochopil, čo by mohla prezradiť. A preto sa jej pokúsil zbaviť."

Z dverí nakukla Evangeline.

„Prepáčte, že som načúvala, ale myslím, že by ste toto mali vidieť." A podala im malý lístok.

Sebastian pocítil paniku, keď to čítal. Podal lístok ďalšiemu dôstojníkovi vedľa seba a ten ho dal detektívovi Barnesovi.

„Evangeline, prosím, len mi nepovedzte, že tam Valery skutočne išla. Sama. Len tak bez podpory vojakov."

Prekrížila si ruky cez prsia a zamračila sa.

„Neurobili by ste to isté?"

„Ale ona je žena! A toto je hlúposť!"

„Aj ja sa bojím! A nielen o Valery. Heather je len pätnásť rokov a o živote nič nevie. Má len nás."

Sebastian sa upokojil.

Mala pravdu.

Krikom nič nevyrieši. Čo sa stalo, stalo sa.

Pozrel na londýnskeho detektíva a v tom jedinom okamihu zdieľali myšlienku.

„Ideme!" „Ideme!"

***

„Na čo sa tu hráš?" Valery začala cítiť hnev, ale stále mala zbraň zamierenú na Clivea. Prečo predstiera, že o ničom nevie?

„Hovorím o nevinných ľuďoch, čo si zabil v Londýne. Henry mi o tom všetko povedal."

„Bolo to neúmyselné. Ponáhľal som sa. Nechcel som toho chlapa tak silno udrieť. Myslel som, že sa z toho spamätá." Trochu zaváhal. „Nakoniec."

„A čo to, čo sa stalo pred šiestimi rokmi?"

„To bola nehoda. Bola to jej chyba. Nemala ma tak vytočiť."

Jej? Henry sa nezmienil o žiadnej ženskej obeti. „Kto je ona?"

„Nightingalova šľapka. Zistil som, že miesto toho, aby mi nosila informácie týkajúce sa toho obchodníka, s ním pracovala. Že jej platí, aby ma motala do tej investície. Prišiel som za ňou, keď som za tým bastardom poslal dvoch svojich chlapov, aby mu dali poriadnu príučku. Prišiel som o všetko a chcel som sa pomstiť. Keď som tú ženskú našiel u nej doma, hádali sme. Ona si chcela baliť svoje kufre, ale keď som jej povedal, že odišiel s tebou, bola prekvapená. Nemyslela si, že pre neho niečo znamenáš. Hádka sa vystupňovala a ja som si nevšimol tie schody. Strčil som do nej a ona spadla. Nehýbala sa. Bože, ja som ich nevidel."