Čierne vdovy 1: Dokiaľ nás život nerozdelí

19. Kapitola

A nevyzerala šťastne.

„Stalo sa niečo?" spýtala sa priateľky Valery.

„Ani nie. Len som asi stratila svoj prívesok. Nemôžem ho nikde nájsť."

„Myslíš ten so zlatým krížikom?"

„Áno, ten. Viem, že som ho mala ešte u nás doma, ale teraz ho nemám. Čo len budem robiť, Val? Čo ak som ho stratila niekde vonku? Bola to tá jediná vec, ktorá mi zostala po mame? Ani mníšky sa mi ho nepokúsili zobrať."

Dievča vyzeralo tak nešťastne, že ju Valery objala okolo ramien.

„Nemaj obavy. Ráno sa poň vrátime. Som si istá, že ho máš niekde v izbe."

Henry práve kráčal po schodoch smerom k svojej izbe, ale bol zaujatý daným rozhovorom.

„Ak chcete, tak ju tam vezmem." Ponúkol sa Henry. „Chcel som sa tam vrátiť, aby som skontroloval zabezpečenie, tak môže slečna Heather pohľadať prívesok, kým tam budeme."

Heather s úľavou vydýchla a usmiala sa.

„Ďakujem."

„Hlavne si dávajte pozor." Poprosila ich Valery.

„Dáme. Nemusíš sa báť. Ani sa nenazdáš a za hodinu sme späť." Pousmial sa na tetu mladý šľachtic.

***

Do Blackwoodu prišli za pár minút. Dvojicu sprevádzal strážnik Fridrich, ktorý mal dávať pozor na Heather, kým Henry neprezrel dom.

Museli sa totiž presvedčiť, či tam už niekto nie je.

Keď sa vrátil a uistil všetkých, že je vzduch čistý, dovolil Heather ísť do svojej izby. Strážnik Fridrich začal podrobnou kontrolou prízemia.

Začala sa prehrabovať v skrini a v hlave prosila sestru Ingrid o prepáčenie za ten neporiadok a chaos, ktorý tým urobila.

Vždy ju učila o umiernenosti a keby ju teraz videla, bola by zdesená. Ale jej sa ešte nestalo, že by ju sledoval vrah.

Náhle sa ozval zvuk trieštiaceho sa skla.

Henry vytiahol zbraň.

„Počkaj tu. Ja to pôjdem preveriť. Ak to bol len Fridrich a nejaká jeho nehoda, má sa na čo tešiť," povedal Henry, kým zmizol vo dverách.

Heather bola vydesená, ale nie natoľko, aby sa vzdala svojej úlohy. Kľakla si a pozrela pod posteľ.

A má ho.

Pretrhla sa jej retiazka a omylom ju asi pri balení odkopla pod posteľ.

Na radosť však nemala čas.

Začula zvuk pádu a preto sa išla skryť do pripojenej kúpeľne. Takéto zvuky neveštia nič dobré.

Nepočula žiadny hlas, len vŕzganie dverí jej izby. Tušila, že to nie je dobré znamenie a preto po špičkách docupitala k druhým dverám vedúcich do izby Evangeline.

A urobila dobre, lebo v tej chvíli vošiel niekto do jej izby. A následné rozbitie jej nezažatej lampy, ktorú mala vedľa postele toho bola dôkazom.

Keby to bol pán Henry, bol by sa ozval.

Vydala sa dverami do chodby, mlčky ako myška a cítila, že má srdce až v krku.

Zamierila ku schodom.

Náhodou zbadala vedľa jedných z dverí do izieb ležať telo. Podľa veľkosti mohlo ísť o Henryho.