Čierne vdovy 1: Dokiaľ nás život nerozdelí

3. Kapitola

Niektoré zalapali po dychu.

Valery sa nahnevala a položila si šitie na kolená.

„Madam, hovoríte tu o mojej priateľke a nechcem tu len sedieť a počúvať vaše ohováranie, ktoré sa ani nemusí blížiť pravde. Takže vás slušne žiadam o zmenu témy a o tomto už nechcem počuť."

Žena zmĺkla.

Z činnosti všetkých prítomných ich vyrušil zvuk znovu oznamujúci, že za polhodinu bude čas večere.

Páni odložili karty. Evangeline vyhrala peknú čiastku peňazí a muži sa jej snažili polichotiť, že takú dobrú hráčku už dávno nestretli.

Valery odtiahla ihlu a niť od rámu a pokochala sa svojou prácou. Na plátne mala hotový prekrásny kvetinový vzor. Vytvorila chryzantému s listami, ktorá vyzerala ako namaľovaná. Blízko sediace ženy jej pochválili detailnosť a rýchlosť s akou tento vzor vytvorila. Takáto pozornosť ju naozaj potešila.

Zrazu pribehla Lucille a niekoľko ďalších detí a pochválili sa hrami, ktoré si zahrali. Niektoré ženy odviedli svoje deti do kajút, aby ich pripravili na večeru.

Potom ostatné ženy spolu s Valery pozreli na Heather a jej dnešnú prácu. Ozvalo sa niekoľko zhíknutí.

Heather dokázala na papieri vytvoriť dokonalú scénu hrajúcich sa detí, ľudí hrajúcich pri stole karty a namaľovala dokonca aj Valery so ženami, ako vyšívali a slnili sa v slnečnom svetle. Ženy začali chváliť detaily prác, ktoré vyzerali ako namaľované fotografie. A keď si človek predstaví, že jedna taká scénka trvá len niekoľko sekúnd na jej zachytenie, človek musí okrem talentu obdivovať aj tú pamäť.

Heather sa pri všetkých tých komplimentoch len červenala.

Ženy sa potom dievčaťa pýtali na možnosť maľovať aj s farbami.

Na to im odpovedala, že v kláštore, kde vyrastala nebolo možné maľovať s farbami, tak by si nevedela predstaviť, že by ich raz použila.

Nakoniec ju aspoň požiadali, aby nasledujúci deň skúsila vytvoriť niekoľko ich portrétov, aby mali pamiatku na túto jedinečnú plavbu za ich novým domovom. Niektoré chceli portréty ich rodiny s morom za chrbtom, aby sa mohli čím chváliť. Niektoré zašli tak ďaleko, že Heather ponúkli peniaze, aby ich portréty namaľovala ako prvé hneď zajtra ráno.

Heather pozrela na Valery s Lucille s tichou prosbou, aby ukončili jej nekonečné trápenie. Valery jej bolo trošku ľúto, a preto ju zachránila od húfu jej nových a určite nie posledných obdivovateliek s poznámkou, že aj umelci potrebujú čas a hlavne sa poriadne po umelecky strávenom dni poriadne najesť.

Keď opúšťali palubu, Heather naznačila Valery svoje tiché ďakujem.

Valery sa usmiala a tichšie povedala slová, po ktorých mladé dievča zbledlo.

„Ešte mi neďakuj. Zajtra ráno si ťa nájdu a posadia k výkresu, aj keby si sa mala vzpierať. Prajem ti veľa šťastia."

Evangeline čakala trojicu pri vchode do jedálne.

„Ako ste sa mali?"

„Celkom dobre. Heather tu dnes začala svoju umeleckú dráhu ako portrétistka a má svojich prvých zákazníkov." Povedala s pokojným svedomím Valery. A treba povedať na tichý protest zmieneného dievčaťa.

„Nemusíš sa za čo hanbiť, Heather. Ja som si tu dnes tiež trochu privyrobila. A moji protihráči vyžadujú odvetu." Zaškaredila sa Evangeline, za čo si vyslúžila smiech od mladších dievčat.