I'm Pregnant

-S ním-

„To je v riti." Teri sa podarilo moju situáciu vyjadriť v jednej vete.

„Ale veď testy hovorili niečo iné, nie?" opýtala sa pochybovačne. Testy nehovorili nič.

„Drew testy nevidel, pretože sa žiadne nerobili. Mal to od Simone." povzdychla som si.

„Už som to raz povedala a hovorím to ešte raz, je to v riti. Povieš mu to, či?"

„Možno nebude treba. Možno majú v rodine niekoho, kto má zelené oči." v duchu som sa zasmiala nad svojou naivitou.

„Možno, možno, ale kde máš istotu? Keď ten malý vyrastie a čírou náhodou sa bude podobať na Luka, ako to vysvetlíš? " vôbec mi nepomáhaš, Teri.

„Najlepšie bude, ak sa to Drew nedozvie." povzdychla som si.

„Čo sa nemám dozvedieť?" ozvalo sa za mnou. Šokovane som sa otočila, hoci som veľmi dobre vedela kto to je.

„Eh...Drew." venovala som mu nervózny úsmev.

„Tak? Odpovieš mi?" pobavene sa ma opýtal. Nepočul si? Nemal by si sa to dozvedieť.

„No, že...pohlavie dieťatka bude prevapko!" vyhŕkla som natešene. Čože?

„Aha." zmätene sa usmial, ale objal ma.

„Tvoja mama nám chce niečo povedať. Prídeš za nami dole?" prikývla som. Znova sa usmial a zmizol za dverami.

„Si fakt dobrá klamárka." poznamenala Teri. Bolo mi úplne jasné, že všetko počula.

„Mám v tom sedem mesačnú prax." zasmiala som sa.

„No bež už. Potom mi zavolaj." uchechtla sa a zložila. Už nie som tehotná, no aj tak musím neustále klamať. Vtipné, však? Toto raz poviem svojim vnúčatám: vaša babka bola exceletná klamárka a chovala doma stádo poníkov. Bum.

„Tak mami, na čo si nás tu zavolala?" prisadla som si k Drewovi. Vlastne na vedľajšiu stoličku, ale to je jedno.

„Teraz, keď už ste rodičmi," iba ja som rodič, mami, "mali by ste sa naučiť samostatne žiť." tak týmito slovami úplne rozšliapla moje naivné predstavy o normálnom živote.

„To nemyslíš vážne, mami." to nebola otázka. To bola veta bývalej, tehotnej a šokovanej ženy.

„A prečo nie? Podľa mňa je to dobrý nápad."

„Aj otec súhlasil." pripojila sa Am. Mama sa rozprávala s otcom? Čo všetko som zmeškala kvôli predčasnému pôrodu?

S Drewom sme si vymenili neisté pohľady. Naozaj to je taký skvelý nápad? Vstávať s pocitom, že mu klamem? Ako keby to doteraz tak nebolo.

„Viete, my sme vám už ten byt vybavili. Vlastne kúpili." nevinne sa usmiala mama.

„Čo?" vykríkli sme s Drewom naraz.

„No základ je, aby ste mali kde bývať, nie?A kedže toho veľa našetreného nemáte, kúpili sme ho my." tak z tohoto sa už cúvnuť nedá.

„Inými slovami ste nás postavili pred hotovú vec." založila som si ruky na prsiach.

„V podstate áno. A myslím, že už by ste sa mali začať baliť. Zajtra vás tam zaveziem." usmiala sa a odišla.

Am tiež odišla, no ešte pred tým ma stihla obdariť škodoradostným úškrnom.

„Ja-" začal, no ja som mala iné plány.

„Pred tým ako niečo povieš, si musím zavolať."

***

„Znie to ako nejaká telenovela." skonštatovala moja nová kamoška potom ako som si vyliala srdce.

„Ďakujem za pomoc. Odkedy sa s tebou bavím, mám hneď pesimistickejší život." zaironizovala som.

„Veď ty vieš, že ja rada pomáham strateným prípadom." zasmiala sa. Ano ja som stratený prípad. Hlboko zakopaný už tisícky rokov.

„Jess...odpovedz mi, ale úprimne. Miluješ ho? Miluješ Drewa? Ak má ten malý zelené oči ešte to neznamená, že musí byť Lukov. Deťom sa oči môžu ešte zmeniť. Takže...miluješ ho?" heh, to sa pýtaš tej pravej.