I'm Pregnant

-Presladená pomsta -

„Čo tu robíš?" ohromene som sa pozerala na jej postavu.

„Prišla som sa ti ospravedlniť. Naozaj ma mrzí, že som tak prehnane reagovala, nechcela som. Ale musíš pochopiť, že som bola zaskočená. Veď moja najlepšia kamarátka je tehotná." vykríkla histericky.
A čo som mala urobiť ja? Tiež zbabelo utiecť?

„Myslíš, že ti teraz skočím do náruče a všetko bude tak ako predtým? Najlepšie kamarátky na život a na smrť? Tak to si na omyle." zasmiala som sa.

Naozaj je až taká naivná? Prežijem to aj bez nej. Bez niekoho, kto ma opustil vo chvíli, keď som ho najviac potrebovala. Myslím, že to zvládnem.

„Nie, niesom. Ja len aby si sa na mňa nehnevala." sklonila hlavu. Viete na čo som si spomenula? Veď pre ňu som vlastne štetka...

„Nehnevám sa." zdvihla hlavu a na tváry sa jej začal rysovať úsmev. To ešte nevedela, čo si pre ňu bývalá, tehotná, najlepšia kamoška pripravila.

„Ľudia s menšou inteligenciou za to nemôžu. Už sa taký narodili." víťazoslávne som sa uškrnula nad jej výrazom. Zvykaj si zlatko. Počas tohto roka budem mať ešte veľa krát zvýšenú odvahu.

Nechala som ju tam v nemote. Začína sa moja pomsta. A verte mi, že bude riadne presladená.

****

Dovolenka mi už skončila, takže je čas ísť do školy. Niekedy mám chuť vypliaskať ťa, Mária Terézia. Fajn, príznávam sa, vždy.

„To nemyslíš vážne! Ty ešte spíš?" zhíkla vedľa mňa osoba zvaná mama.

„Nie, to nie som ja." zamrmlala som do vankúša a prevrátila sa na druhý bok. Opäť zmena nálady. Je mi jedno, že nestihnem školu. Dámy a páni, toto je jedna z výhod tehotenstva.

„Och, samozrejme. Tým pádom tu aj tak nemáš čo robiť. Padaj!" prečo si pripadám ako malé dieťa? Aj vtedy ma mama takto budievala...

„Veď už idem." naštvane som zo seba zhodila perinu a šla rovno do kúpeľne. To čo som však uvidela v zrkadle ma viac, než znepokojilo. Moje brucho. Prisahám na svoje ponožky, že to brucho nebolo včera také veľké. Ak to uvidí mama. Som v háji.

****

Všade je ticho. Nikde nikoho. Všetci sú v práci alebo v škole. Iba ja ako taký idiot tu sedím s hlavou v dlaniach. Prečo mi nikto nepovedal, že skryť brucho v treťom mesiaci bude tak...nemožné?

Zrazu sa rozozvučal zvonček pri dverách.
Moje tehotné telo ani nepomyslelo na to, ktorý debil sa tu prace cez školu.
Keď som však otvorila dvere, uvidela som celkom neznámu osobu.
Presnejšie hnedovlásku, v mojom veku.

„Eh, kto si?" mierne som sa pousmiala. Dievča sa na mňa usmialo a podišlo bližšie.

„Som Teri. Drewova priateľka." ...