I'm Pregnant

-Chatová známosť-

Po nočnom rozhovore s Drewom som nemala na nič náladu.
Zapla som notebook a na youtube vyhľadala nejakú pesničku.
Po chvíli ma to však prestalo baviť a rozhodla som sa ísť na Omegle.

Zapla som video a čakala akého idiota schytám dnes. No namiesto škaredého chalana po opici, sa tam objavil pravý opak.
Svetlé vlasy mal vyčesané do hora a jeho zelené oči v tme priam svietili.
Musela som vyzerať veľmi zábavne pri obzeraní jeho tváre, keďže sa začal smiať.

„Prepáč, ja...ja som sa zamyslela." povedala som celá červená. Neznámy sa prestal smiať a prikývol.

„To je v pohode. Veľa dievčat sa tak na mne zasmyslí." uchechtol sa. Tiež som sa usmiala.

„Mimochom, som Luke." usmial sa.

„Jess." opäť ten môj priblblý úsmev.

„Koľko?" opýtal sa zrazu. Vtedy som zamrzla. Preboha, snáď nevie, že som tehotná. Veď to predsa nemám napísané na čele alebo áno?

„Čo koľko?" zašepkala som.

„Máš rokov." pozrel sa na mňa ako.ma totálneho idiota. Ako inak, Jess už stihla napísať dramatickú divadelnú hru.

„Aha. Osemnásť a ty?" vtedy sa mi tep už trochu upokojil. Trochu.

„Devätnásť. Kde byváš?" to sú mi, ale primitívne otázky. Och, ja som zabudla. Veď o mne nič nevie. Možno.

„Ďaleko." pousmiala som sa. Cez obrazovku som videla ako má na dverách zavesenú anglickú vlajku.

„Ako to?" mierne sa zamračil.

„Na dverách máš anglickú vlajku." zasmiala som sa. Luke sa s nadvihnutým obočím otočil a so smiechom sa otočil späť.

„Sorry. Úplne som na ňu zabudol." roztomilo sa zasmial. Skoro som sa roztopila. Jess, kľudni hormóny. To, že si tehotná ťa neospravedlňuje!
Už už som chcela prevrátiť oči, lenže ak by si to všimol Luke, asi by som mu nevysvetlila, že sa rozprávam sama so sebou.

„To je v pohode. Ale aj podľa prízvuku som to spoznala." žmurkla som na neho a on sa jemne začervenal.

„Takže som stretol američanku. Super." uškrnula som sa.

„Prečo?"

„Vždy som po tom túžil." toľko irónie som už dávno nepočula.

„Takže som ti vlastne splnila sen. Som dobrý človek!" vykríkla som nadšene. Luke sa opäť zasmial, no potom sme spoločne vybuchli do smiechu.
Už dlho som sa takto nebavila. Rozprávala som sa s ním až po kým sme si nevymenili čísla. Viem, možno som urobila chybu, ale možno aj nie. Neviem...

***

„Tešíš sa do školy?" podpichovačne sa ma opýtala Am. Prevrátila som očami a ďalej sa venovala raňajkám. Keby si len vedela...

„Dievčatá. Chcem vám len oznámiť, že nabudúci týždeň letíme do Londýna." povedala s radosťou v hlase mama.

„A čo Theo?" opýtala som sa.

„Theo si urobí pekný týždeň so svojou priateľkou a my si zase urobíme menší rodinný výlet." povedala naradostene. Živo som si vedela predstaviť sestrin naštvaný výraz.

„To nemyslíš vážne, mami!" postavila sa. Už je to tu.

„Naozaj sa mám pratať do nejakého zapadákova kvôli našemu rodinnému výletu? Mami, som už skoro plnoletá a naozaj nechcem spomínať na rodinnú idilku, ktorú tvorili dni, cez ktoré sme boli po celý čas zavreté v izbe a vy ste boli neustále v práci! O to naozaj nestojím!" dokončila svoj monológ a celá zadýchaná bežala do izby.

Ostala som tam nervózne sedieť. Mama sa zrazu rozplakala a skoro spadla na zem, keby ju otec včas nezachytil.

Ja som sa nenápadne priblížila do svojej izby a zobrala si z nej veci. Takisto nenápadne som vyšla von až kým som nedorazila ju škole.

Už pred vchodom na mňa začali ukazovať a smiať sa.
Ja som len sklonila hlavu a nasadila si kapucňu.
Keď som vošla do triedy, nebolo to o nič lepšie. Ďakovala som bohu, keď do triedy vstúpila učiteľka a začala skúšať. Naštastie ja som mala dobré známky. Lenže hádajte akú tému sme práve preberali.
Tehotenstvo. Ako naschvál...