I'm Pregnant

-Romantik-

Zobudilo ma hrejivé svetlo. Cítila som sa unavená, ale aj plná radosti.
Rukou som nahmatala druhú stranu postele, ale hľadaná osoba tam nebola.

V momente som stála na nohách a obzerala sa po izbe. Lenže Drew tu nebol.
Obliekla som si Drewovu košelu a zišla dole. Ani tam však nebol. Žeby odišiel? Ale veď tu má veci.
Zrazu mi niekto zakryl oči. Vážne? Teraz ma idú uniesť?
Namiesto vreckovky s omámnou látkou som dostala bozk na krk. Tie pery som ihneď spoznala. Takže neutiekol.

„Vidím, že už si hore." z jeho chrapľavého hlasu mi nabehli zimomriavky. Ako to došlaka robí?

„Dobrý postreh." uškrnula som sa a vtedy mi konečne zložil ruky z očí.
Stál rovno predo mnou. Vlasy boli rozstrapatené a tričko bolo tiež vyťahané.
Keď som počas svojej skúmacej výpravy po jeho tele doška až ku jeho očiam, všimla som si tie iskričky. A v rukách kvety. Žeby romantika hneď z rána?

„Pokiaľ viem, tak v dome máme dosť kvetov." zasmiala som sa. On pristúpi bližšie, tak, že sme sa dotýkali nosami. Teraz sa naozaj cítim ako v nejakom filme.

„Ale v tvojej izbe je ich málo. Chcel som ti pomôcť s doplnkami." usmial sa a podal mi kvety. A viete čo som urobila? Neudržala sa.
Doslova som po ňom škočila až sme skoro spadli. Venovala som mu dlhý bozk a kvety išla dať do vázy.

Na posteli som zvadala rozsvietenú obrazovku mobilu. Jeden neprijatý hovor, od mami. To dopadne.

„Ahoj, mami."

„Ahoj, zlatíčko. Tak ako sa tam máte? Nenudíte sa?" nie, nenudíme mami. Našli sme si jednu činnosť, ktorá nás obidvoch spája ( to doslova :DD).

„Nie, mami. Máme tu dosť starostí s...upratovaním." áno, s upratovaním v ústach.

„Vy ste zlatí. Prepáč zlatíčko, musím končiť. Večer ti zavolám, pá." a zložila. Ja som tušila, že to bude náš normálny rozhovor.

„Takže s upratovaním, hej?" ozvalo sa pri dverách. S úsmevom som sa otočila a podišla k nemu.

„Tvrdíš snáď niečo iné?" obmotala som si ruky okolo jeho krku.

„Nedovolím si odporovať." usmial sa a jemne sa obtrel o moje pery. Ale to by nebolo ono, keby nás niekto nevyrušil. Tentokrát to bol zvonček. Tentokrát? Kedy to nebol zvonček?

S povzdychom sme sa od seba odtiahli a Drew išiel otvoriť. Ja som rýchlo utekala do izby obliecť si niečo...viac.

„Kto to bol?" opýtala som sa ho, keď prišiel do izby.

„Poštár" mávol rukou a sadol si na posteľ. Viete čo mi prišlo divné? Nikde žiadna pošta. Navyše dneska je štvrtok...
No neriešila som to.

„Vieš, včera si mi niečo povedal." začala som, no zastavil ma jeho prekvapený výraz.

„A čo také?"

„Že niečo vieš." sklonila som hlavu. On mi ju však jemne zdvihol a zapozeral sa mi do očí.

„Áno, viem. To, že som ťa nemal nikdy opustiť a vymeniť za inú. Bolo to odo mňa kruté, ale pochop ma. Bol som idiot. Hrozne veľký. Ale zmenil som sa. Na niekoho kto ťa neskutočne ľúbi." usmial sa a znova ma pobozkal. Možno sa už blíži čas, aby som mu to povedala. Bude otcom...

****

„Už mi to konečne povieš?" preniesla otrávene Teri. Ja som len s úškrnom pokrútila hlavou a ďalej sa venovala študovaniu. Och, áno. Musím dobehnúť tie zameškané hodiny.

„Počuješ ma?" drgla to mňa. Spýtavo som zdvihla hlavu.

„Drew z teba nemôže spustiť oči." kývka hlavou k zadným laviciam. Mala pravdu. Keď si všimol ako na neho pozerám, usmial sa a otočil sa niekde inde.

„Tak a teraz mi to všetko pekne po poriadku vyrozprávaš." založila si ruky na prsiach.

„O čom to hovoríš?" jasné, že nemôže o ničom vedieť. Drew predsa neni až taký blbec. Ale ak hej, idem na potrat. Neskoro, zlatíčko.

„Hľadám dôvod, aby som mohla začať žiarliť. Chcem si zlepšiť svoje herecké výkony." zasmiala sa. Niečo mi v tej chvíli napadlo. Vďaka Simone, ktorá s naštvaným pohľadom vošla do triedy, som dospela k záveru.

„Poď so mnou." zavelila som. Moje 'malé' tajomstvo budú vedieť už dvaja ľudia...