-Zabijácky týždeň-

7.9K 579 7
                                    

„Hej, Jess. Počuješ ma?" započula som mamin láskavý hlas. Vtedy som otvorila oči. Som v nemocnici, super.

„Áno, počujem." preniesla som otrávene. Mama si štastne povzdychla a objala ma. Hneď po nej aj ocko a Theo.

„Nevedeli sme, čo je s tebou. Zrazu si odpadla uprostred izby." vysvetľovala mi mama ustráchane. Ľudia, ja nie som  retardovaná. Len tehotná.

„A čo povedali doktori?" spýtala som sa s malou dušičkou.

„Ešte nevieme." mykla plecami mama. Zrazu sa otvorilo dvere a dnu vošla postaršia pani. Na sebe mala biely plášť a v ruke držala nejaké papiere. Tá žena mi bola odniekiaľ neskutočne povedomá.
„Dobrý deň," pozdravila som slušne.

„Aký dobrý deň? Stačí ahoj. " žmurkla na mňa. Vtedy akoby mama objavila niečo úžasné.

„Catherine!" vyhŕkla a objala ju. Cathrine! No jasné! Vôbec si nespomínam.

„Ty si ma asi nepamätáš, som Dewova mama." predstavila sa mi. A sakra.

„To ste vy? Panebože! Tak dlho som vás nevidela!" usmiala som sa. Keď som mala desať, čiže aj Drew mal desať, jeho rodičia sa rozviedli. Odvtedy som sa s jeho mamou nevidela, až dodnes.

„No veru. Už nie si tá malá slečna." zasmiala sa, no potom jej výraz nabral vážnosť.

„Prepáčte, že vám to takto hovorím, ale mohli by ste nás nechať na chvíľu samé?" povedala ešte vážnejšie.
Rodičia da zatvárili zdesene, ale nakoniec odišli.
Catherine sa na mňa smutne pozrela a povzdychla si. Potom si sadla na okraj postele a papiere položila na stolík.

„Jess, odkedy to už vieš?" opýtala sa ma. A sakra.

„Č-čo či viem?" koktala som.

„Viem, že to vieš. Si v treťom týždni. Príznaky sa museli dostaviť." povedala karhavo. Sklonila som hlavu a žmolila si prsty.

„Rodičom si to nepovedala, však?" pokrútila som hlavou. Catherine si opäť povzdychla.

„Musím im to povedať." povedala po chvíľke. Len toto nie.

„Prosím len to nie! Zabijú ma!"

„A nie je jedno, či ťa zabijú teraz alebo potom?" uchechtla sa.

„Vlastne je." dala som jej za pravdu.

„Tak vidíš. Idem teda." postavila sa z postele.

„Nie, nie, prosím. J-ja im to poviem sama. Doma." zaklamala som. Catherine si ma nedôverčivo premerala.

„Naozaj?" nadvihla obočie.

„Naozaj." prikývla som

„Dobre. Ale ja si to zistím." pohrozila mi prstom a odišla. To som si teda zavarila. Čaká ma zabijácky týždeň...

I'm PregnantWhere stories live. Discover now