I'm Pregnant

-Maybe Once-

Problém je to, že neviem, čo mu mám povedať. Existuje nejaká veta, ktorá by ho neurazila, ale aj ja by som ostala bez klamstva na srdci?
Prepáč Luke, si sexy, milý a vtipný chalan, ale ja čakám dieťa s Drewom. Vieš, to je ten, ktorýbťa neznáša a asi aj ty jeho, ale to je v pohode, nie?
Tvoj úhlavný nepriateľ bude otcom dieťaťa, ktoré čaká dievča, ktorému si práve vyznal lásku. Už vidím, aký z toho bude nadšený.

„L-Luke, to som nečakala." habkala som.

„Veru ani ja." pousmial sa. Ešte stále je tu možnosť, že je to len vtip. Len hlúpy vtip, z ktorého som takmer porodila. Predčasne.

„Nemyslíš to vážne, že nie?" pre istotu som sa opýtala a Luke sa začal smiať. Okej, predčasný pôrod sa zamieta.

„Ale za ten pohľad to stálo." smial sa až tak, že sa chytal za brucho. Cítila som ako sa mi uľavilo. Ako by to dopadlo keby to myslel vážne? Ďakujem človeku, ktorý vymyslel srandu.

„Ha. Ha. Ha." preniesla som ironicky.

„Keby si sa videla. Myslel som, že to nevydržím. Vyzerala si ako by ti niekto oznámil, že si tehotná." no zlatíčko, ver mi, že ja som sa tvárila úplne inak.

„Naozaj vtipné. Ako by si sa tváril ty, keby ti niekto povedal, že si tehotný?" povedala som urazene. Luke zrazu zvážnel a mne došlo, čo som vlastne povedala. On nenarážal na tehotenstvo...

„Čože? Teraz si robíš srandu ty, však?" nervózne sa zasmial. Nerobím si srandu, ale pre teba to sranda bude. Zatiaľ.

„Jasnéže hej, vyzerám snáď ako tehotná?" premeral si ma a potom pobavene pokrútil hlavou.

„Nevyzeráš. A predsa tehotné ženy rozmýšľajú a rozprávajú inak." tak teraz mi vysvetli ako sa líši moje terajšie myslenie od toho predchádzajúceho.

Nič som ale nepovedala, len sa zasmiala.

„Ale teraz už vážne. Mám ťa rád, Jessi." podišiel ku mne a objal ma, tak akoby to malo byť naposledy. Veď aj možno je.

„Budeš mi chýbať. Veľmi." zašepkal mo do vlasov. Aj v Londýnskom ruchu, som to zreteľne počula. Určite z diaľky vyzeráme ako zamilovaný párik. Možno to tak aj je. Len o tom nevieme...

„Aj ty mne." zaborila som hlavu do jeho trička, keďže bol omnoho vyžší.
Hodnú chvíľu sme tam postávali, až kým som sa neuvedomila. Už som dávno mala byť na izbe!

„Ja, prepáč. Musím už ísť. O chvíľu nám letí lietadlo." smutne som sa usmiala. Luke neurobil nič. Teda ak sa bozk dá nazvať nič.
Cítila som sa trochu vinne, keď som nezacítila žiadne motýliky.
Hoci sa musím priznať, že na jeho pery budem doživotne závislá, neviem či sa z toho nevyliečim akonáhle pobozkám Drewa. Teda ak ho vôbec ešte pobozkám...

“Eh, nechal som sa uniesť, prepáč." začal sa ospravedlňovať.

„V pohode." usmiala som sa a dala mu bozk na líce. Potom som bez slova odišla. Viem, že som mu zrejme dala falošné nádeje, ale ja som jednoducho nemohla. Možno by to bolo s ním lepšie. Možno by bol lepší otec. Lepší ako Drew.

****

„Tak sme znova doma." povedala mama s úsmevom a oprela kufor o stenu.

„Domov sladký domov." uškrnula som sa a vybehla hore. Mala som štyri zmeškané hovory. Prekvapivo od otca môjho dieťaťa.
Nemala som náladu mu volať, tak som jednoducho poslala správu.

Pre Drewa: Stalo sa niečo?

Jeho odpovede som sa už nedočkala. Ani ma to nejak nezaujímalo.
Rozmýšľala si nad tým ako povieš Drewovi, že s ním čakáš dieťa? Ozvalo sa moje karhavé svedomie. Vlastne som nad čím, čo bude po tom ako sa oficiálne zbavím svojho aktuálneho statusu, ani nerozmýšľala. Možno ani nič nebude...

****

„Choď otvoriť, Jess." zakričala na mňa mama, keď sa zvonček pri dverách ozval už štvrý krát.

„Fajn." naštvane som zamrmlala a postavila sa z gauča.

Otvorila som dvere a ostala stáť, akoby mi práve niekto povedal, že som tehotná. Aká irónia, že sa to fakt stalo.

„Simone..."