-Kamarátky-

8.5K 571 13
                                    

Odpočítať štyri, vydeliť piatimi a nakoniec vynásobiť ôsmimi. Super! Už by to malo konečne výsť.

„Do riti!" skríkla som a hodila zošit o zem.

Ani priblbnutá matika mi nejde!
Pokrútila som hlavou a radšej všetko schovala do poličky.
Myslela som, že matika mi pomôže zabudnúť na môj aktuálny status - tehotná. Ale asi som myslela zle.

„Čo sa stalo? Počula som krik." otvorila dvere sestra.

Len som sa pousmiala a naznačila jej nech si sadne. Ona to samozrejme zo záujmom urobila. Zrejme si myslí, že jej poviem dôvod môjho týždenného zúrenia a moje náhle zmeny nálad. Tehotenstvo sa začalo prejavovať akosi skoro.

„Takže?" nadvihla obočie.

„Takže." zopakovala som a nadýchla sa.

„Poznáš ten pocit, keď si úplne na dne a nevieš sa odtiaľ dostať?" Am sa zatvárila prekvapene. Možno preto, že ja som bola vždy tá, ktorá život brala len ako vtip.

„Ehm, áno. Prečo?" odkašľala si.

„Pretože tam som." povzdychla som si.

„Prečo si na dne?" pricupitala ku mne lenže ja som sa odtiahla.

„To je jedno. Len mi povedz ako sa odtiaľ dostať." zaprosíkala som.

„Nemôžem ti pomôcť pokiaľ neviem, o čo ide." odpovedala jednoducho.

„Ale môžeš." naliehala som.

„Jess, si moja sestra. A ja chcem vedieť čo ťa trápi." chytila ma za ruku.

„Práve preto od teba potrebujem pomoc. Ale ak mi pomôcť nechceš, stačilo to povedať hneď." odvrkla som a otočila sa jej chrbtom.
Am ma ale otočila späť.

„Fajn pomôžem ti, ale musíš mi sľúbiť, že mi to čo najskôršie povieš." povedala s plnou vážnosťou a ja som začala len nemo prikyvovať.

—————

„Simone, môžeš nachvíľku?" zastavila som sa pri jej lavici. Už celý týždeň si ma nevšíma. Nevedela som, že byť vzduchom je také...zaujímavé.

„Teraz nie." odsekla. Naozaj nechápem jej správanie. To ja som tá čo má byť naštvaná.

„Je to súrne." pokračovala som. Simone na mňa hodila vražedný pohľad a konečne sa prestala venovať svojim nechtom.

„Tak čo je také súrne?" preniesla otrávene.

„Naše kamarátstvo." uchechtla som sa. Aspoň teraz vidím, že naše kamarátstvo ju už akosi prestalo baviť.

„A čo s ním?" prehodila si pramienok vlasov a začala podupkávať nohou. Je nervózna.

„Sme ešte vôbec kamarátky?" opýtala som sa na rovinu. Simone ako keby zamrzla a rozmýšľala. Po chvíli sa predsa len ozvala.

„S takou štetkou, ako si ty, sa ja nekamarátim." uškrnula sa posmešne a chystala sa odísť. Lenže ja son ju stihla zastaviť. Ja nie som žiadna štetka!

„Zopakuj to!" zvýšila som hlas.

„Čo konkrétne?" uchechtla sa. Tak rada by som jej jednu strelila. Aká irónia, že ešte pred týždňom sme boli najlepšie kamarátky.

„To slovo!" vykríkla som naštvane.

„Ach, ty myslíš to, že si štetka?" hnusne sa zasmiala.

„Prečo si to o mne myslíš?" teraz som už šepkala.

„Dala si svojmu bývalému a teraz si s ním tehotná. Takže mi nehovor, že nie si štetka." premerala si ma a odišla. Ona si myslí, že to bolo dobrovoľne? Tak to sa veľmi mýli.

***

„Ahojte!" zakričala som na celý dom.

„No ahoj. Ako bolo v škole?" opýtala sa ma mama pri šporáku.

„Dobre." zaklamala som. Ani som nečakala či povie niečo ďalej a utekala som do svojej izby.
Hodila som sa na posteľ a otvorila notebook.
Prechádzala som si novinky na facebooku až kým som sa pri jednej nezastavila. Z očí mi začali tiecť vodopády sĺz. Už viem prečo to Simone hovorila...

I'm PregnantWhere stories live. Discover now